Talmud -du m.
Talmud -u m. ‹hebr› náb. rozsiahle dielo judaistického náboženstva obsahujúce komentáre a výklad k Mojžišovým piatim knihám Starého zákona;
talmudický, talmudský, talmudovský príd.: t-é zásady
talmud, -u m. zbierka židovských právnych a mravných zákonov, vieroučných výkladov a obradných predpisov;
talmudový príd.: pren. t. vedátor (Vám.) dogmatický
talmud m hebr zbierka židovských náboženských a mravných zákonov: lid obecny gich (rabínov) nečte, než z toho basniweho welikeho talmudu (HPP 1754); blúd talmudu (BT 1758); jako bi se bil ňekďe v sinagóge talmud učil (BR 1785); -ový príd: o ktereg gedneg každeg vecy dá se patrne znati z talmudoveg knihy, ktera kniha nazjva se Rozum tagemny (BT 1758); subst talmudský m talmudista: (arcibiskup) urjdil, aby tjto nowowercy židga s talmudskjmy se dissputowali (BT 1758)