ťuťko -ka pl. N -kovia m. zdrob.
ťarbák expr. človek, ktorý má pomalé, neobratné, nemotorné pohyby al. pomalé reakcie: je to ťarbák, nehodí sa na šport • expr.: ťarbavec • ťapaj • ťapák • nekaľavník • medveď • maco • motovidlo • hovor.: nemotorník • nešikovník • hovor. expr.: neogabanec • neohrabanec • neokresanec • neokrôchanec • neotesanec • pejor.: hebedo • kvargľa • nemehlo • hromotĺk • skydoň (Jesenská) • hovor. pejor.: ťuťmák • ťuťo • ťuťko (pomalý, ťarbavý v duševných prejavoch) • poleno • drevo • lekvár
ťuťko p. ťarbák
ťuťko p. ťuťo
ťuťo, -a, mn. č. -ovia m. pejor. zried. ťuťmácky človek, tuťmák: Ten ťuťo Podhradský je poslancom? (Barč);
ťuťko, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. oslab.: Fiľo je dobrácky „tuťko“. (Jes-á)