turňa -ne -ní ž.
turňa p. veža
veža vysoká štíhla stavba postavená samostatne al. ako súčasť nižšej budovy: kostolná, hradná veža; románska, gotická veža • bašta (vyčnievajúca časť hradieb, opevnenia v podobe veže): bašty zámku • hovor. turňa: zvony na turni sa rozozvučali • zried. vežica (Urbánek)
túreň, tureň p. turňa
turňa (nár. i túrňa, tureň i túreň), -ne, -ní ž. hovor. veža: zvony rodnej turne (Horov); V dedine je túrňa. (Taj.) Skôr by bola myslela, že sa túreň zvalí pri kostole. (Tim.); nová kladka na tureň (Al.);
pren. skalnatý horský vrchol, štít: Boky mal [vrch] rozorvané a šedé túrne sa striedali s tmavými priepasťami. (Hruš.) Jagajú sa pokojne tieto túrne, končiare. (Fel.)
turňa ž, tureň m/ž 1. vysoká štíhla stavba postavená samostatne al. ako súčasť inej budovy (kostola, radnice ap.), veža: slawna obec prosy, aby necisstota hore i dole okolo rathuzu (!), yako take y na turny se necinila (B. BYSTRICA 1668); hlasnikom na turnyu za uhlya den 90 (JELŠAVA 1688); item kdy se turen bielil, pristupil pan Griabec Peter do pana richtare s statočnima ludmy, čuo mu mestiacko bilo dlužno (ŠTÍTNIK 1701); slissel sem na turni hodzinu bjt, pre tebe, ma mila, musim zomritz (CPM 1768); weže neb turnya z kostolom Szjelniczy (LIPTOV 1777) 2. pokrývka hlavy vežovitého vzhľadu: (obyvatelia) do pokory se oddaly, nadherne ssaty ze seba powizlekaly, ženy, z hlawj turne, čepče a chohle (!) dolu pozhazowaly (MiK 18. st); -ička ž dem k 1: (mzda) kterj se ma wyplatiti (Jozefovi Turčánimu) od farbenj turnicsky zl 14 d 6; oferowany gesto czwonček na turnicsku kostelka czinterowskeho (PREŠOV 1793)