trúchly -la -le 2. st. -lejší príd.
práchnivý ktorý práchnivie, rozpadáva sa (obyč. o dreve a organických látkach) • spráchnivený • bútľavý: práchnivý, spráchnivený, bútľavý peň • zried. bútly: bútly strom • zhnitý • nahnitý (rozpadávajúci sa hnilobou): zhnité, nahnité drevo • zotletý: zotleté lístie, zotleté kosti • zastar.: trúchly • trúchnivý • strúchnatený • strúchnivený • kniž. zastar. spuchrený • nár.: dutľavý • dúpnatý • dúpny • poet. zried. práchny (Žáry)
smutný ktorý je zasiahnutý, preniknutý smútkom (o človeku a jeho prejavoch); ktorý spôsobuje al. prezrádza smútok (op. veselý) • neveselý • bezúsmevný: vyšiel z dverí smutný, neveselý; smutný, neveselý, bezúsmevný príbeh • ťažkomyseľný • kniž.: trudnomyseľný • trudný • zried. trudnatý (uzavretý do seba, so smutnými myšlienkami): ťažkomyseľný, trudnomyseľný človek • skľúčený • sklesnutý • skleslý (duševne ochabnutý): byť veľmi skľúčený, sklesnutý • stiesnený (ktorého niečo ťaží, ktorý sa cíti nesvoj): celá je stiesnená • skormútený • zarmútený • zronený (trápiaci sa pre niečo, bolestne zasiahnutý) • zastar. kormútlivý: skormútení, zarmútení, zronení rodičia; skormútená, zarmútená, zronená tvár • ustaraný • ustarostený • utrápený • užialený • užalostený • nešťastný (ktorý sa duševne trápi, ktorý má starosti, problémy a pod.): už dlhší čas ho vídať ustaraného, utrápeného, užialeného, užalosteného, nešťastného • rozžialený • rozžalostený • rozsmutnený • zried. bolestiplný • expr.: rozboľavený • rozbolený • rozbolestený • rozbolestnený: rozboľavené srdce • vážny: čakala vážna, bez úsmevu • nár. zabanovaný (ktorému je ľúto za niekým al. niečím, čo už pominulo, čo už nemožno vrátiť späť): zabanovaný hľadí von oblokom • zarmucujúci • neradostný (op. radostný): priniesol zarmucujúcu, neradostnú správu • pochmúrny • pošmúrny • bezútešný • kniž.: ponurý • ponurný: ocitnúť sa v pochmúrnej, pošmúrnej, bezútešnej krajine • neutešený: neutešené pomery • zádumčivý • clivý • kniž. tklivý • melancholický (smutný a túžobný): zádumčivá, clivá, tklivá melódia; melancholická nálada • sentimentálny • sladkobôľny (príjemne smutný) • expr. vzdychavý: sentimentálna, sladkobôľna, vzdychavá básnička • baladický (smutný ako v balade): baladický príbeh • zúfalý • zlomený (prezrádzajúci zúfalstvo, beznádej): zúfalý, zlomený hlas • trpký • bolestný • pren. pokrivený: trpký, bolestný, pokrivený úsmev • pren. vyhasnutý (bez iskry, bez života, záujmu): vyhasnuté oči • kniž. žiaľny • bôľny • žalostný • kniž. žalostivý (plný žiaľu): žiaľna, bôľna rozlúčka • elegický • trúchlivý • kniž. trúchly: trúchlivé spomienky • svetobôľny • chmúrny • pesimistický • krušný • čierny • expr.: temný • tmavý: chmúrne, pesimistické, temné, tmavé myšlienky; krušné časy; čierne dni • tragický • dramatický: tragický, dramatický koniec • expr. presmutný (veľmi smutný)
trúchly1 p. smutný
trúchly2 p. práchnivý
trúchly1 príd. žiaľny, trúchlivý, smutný, melancholický, clivý: t-a tvár; t. hlas; t. spev; t. pohrebný chorál (Vans.); t. zrak, t-e oči; t. úsmev; t-e myšlienky; t-e sprievody (Fr. Kráľ);
trúchlo prísl.: t. hľadieť;
trúchlosť, ti ž.
trúchly2 príd. zasiahnutý práchnivosťou, práchnivejúci, práchnivý: t-e drevo (Dobš., Jes-á)
trúchle, trúchlosť, trúchly1 p. trúchlivý1
trúchlivý1, trúchly1 príd smutný, zarmútený, žiaľny: wsseczkych smutnych a truchlych potiessiti (BAg 1585); Aničko premilá, již ja preč pújdu, ač nerád, musím, Pánu Bohu te smutnú porúčím, dajť, Pán Búh, dobrú noc, ja pak své serdce smutné, truchlivé poručím tobe v moc (ASL 1603-04); yak truchliwym a zarmucenym srdcem musely sme timito dny wirozumety, že pan pater, ktery se do hlinickeg cyrkwy wtisol, gesste y nass wyhoriansky kostol pod sebe a ku hlynickeg cyrkwy podmanity chce (VYHNE 1686); tristis: smutny, zarmúceny, žalostny, trúchliwy (KS 1763); luctuosus: truchlý, zarmucený (VLS 18. st); -e prísl: pracowal gsem náramňe, každy den truchliwe, vmýgýc slzý swými lůže mé plačliwé (CC 1655); moeste: smutňe, trúchliwě, žalostňe (KS 1763); trúchle oplakávám biskupskej hodnosti, tituli, vituli, které sem mel dosti (ASL 18. st); -osť ž smútok, žiaľ: skrze truchliwost a pott twuog krwawy zachowag nas, Pane (BAg 1585); truchlosti magj se neywice warowati ti, ktery hryzenj swědomi cyti a nim se w mysli zapletaji (ZP 1716); moestitia: zarmútek, smutek, trúchliwost (KS 1763); ptacski, nyeszpivaite veselu pisnicsku, neb truchlivoszt prisla mojjemu szerdecsku (CPM 1768)
trúchlivý2, trúchly2 príd zasiahnutý práchnivosťou, práchnivejúci, práchnivý: ponewadž z czastky pre dawnost weliku truchle a k užiwany nespusobne gest, to dowolugeme gich milostiam restaurowat (KLOBUŠICE 1691); (purkrabí) k tomu tež y na obrucže pozorowatj bude a na to, aby ktera odskocžila, ocžekawatj nema, než radneg abi zawčasu take slabe a truchle obrucze dolu zhlobene a nowe wrazene boly, abi snad y skrze to nam se sskoda nestala (TRENČÍN 1716); když kura pritwrdlasta pry stisknutim mezy prsty truchliwa gest (WL 1789); listowe rebra a stupka budu truchliwe (WT 1790); x. pren gako nadoby hliniene truchly, krechky sme (KT 1753) vetchí, neodolní