trávnik -a m. plocha pokrytá trávou, obyč. umele vysiatou a udržiavanou: hustý t., anglický t., t-y v parku;
trávnikový príd.: t-é trávy;
trávniček -čka m. zdrob.
trávnik -ka pl. N -ky m.
tráva 1. súvislý zelený porast na lúkach, pasienkoch, v záhradách: hustá tráva, kosiť trávu • pažiť (nižší trávnatý porast): husi sa pasú na pažiti • trávnik (trávnatý porast, obyč. umelo vysiaty a udržiavaný): sedieť, ležať na trávniku
2. steblovitá rastlina tvoriaca prevažnú časť takéhoto porastu: viacročné trávy, kyslé trávy • odb. travina
trávnik p. tráva 1
trávnik, -a m. trávou porastené miesto, pažiť, trávnatý porast: hustý t., zelený t.; kvetmi posiaty t. (Jégé); Na zelenom trávniku pásli sa husi. (Jil.);
záhr. umele pestovaný úzky trávnatý porast;
pren. šport. futbalové trávnaté ihrisko;
trávnikový príd.: t-á zem;
trávniček, -čka m. zdrob. expr.
trávnik m plocha pokrytá trávou: zeme oracze y neoracze, luky, pastwy, trawniky, pole, hage (BRATISLAVA 1573); pustil sem šwagrowy muog nižny tal trawnjka (BYTČA 1693); sinowy Martinowy poručam pasecku anebo trawnik (s. l. 1745); cespes: tráwnjk, zelena pažiťa; viretum: tráwnjk (KS 1763); -ový príd: cespitius: tráwnjkowy, pažitny (KS 1763); -ček dem: Gežyssy, pas nás na horách zelených, na trawnyčkách preroskossných (CC 1655); na trawnicku, na tom drobnem, zabil gajdoss hudca (KC 1791)