tokár -a m. sústružník (obrábajúci najmä drevený materiál);
tokársky príd.: t-a dielňa;
tokárstvo -a s.
tokár -ra pl. N -ri m.
sústružník odborník pracujúci so sústruhom, pri sústruhu: sústružník kovov • tokár (sústružník obrábajúci najmä drevený materiál)
tokár p. sústružník
tokár, -a m., novšie sústružník;
tokárka, -y, rok ž.;
tokársky príd.: t-a dielňa, t-e nástroje, t. nôž; t-a práca;
tokárstvo, -a str.
1. práca, remeslo tokára, sústružníctvo;
2. dielňa, podnik tokára
tokár m kto pracuje na sústruhu, točovke, sústružník: tokář sedicy na sedle toči dlátem na stružnjku kúle, kolky (:krehle:), babáta a podobne struhane wěcy (OP 1685); toreutes: tokár, sústružnjk, struhár, rezbár; toreuma: od tokára aneb sústružnjka uďelaná nádoba (KS 1763) P. atpn Tokarik (P. ĽUPČA 1579); Andreg Tokar (v Horelici 1690); -ov príd privl: syn Joannes: syn tokaruw dne 12. aprila narozeny 1785 (PREŠOV 1786); -sky príd: dwa nebozyečsiky tokarské (s. l. 1737); tornus: tokárské zelesko aneb sústružne dláto; mamphur: tokárské wreteno; politurae artes: tokárské, rezbárské remesla (KS 1763); (Očovský vzal) truhlu sčekarsku, tokarski walok (s. l. 18. st); -stvo [-o, -í] s práca, remeslo tokára, sústružníctvo: toreutice: tokárstwi, tokárstwo, sustružnictwi, sustružnictwo, umeni rezbárské, tokárské; diaglyphice: tokárstwo, rezbárstwo (KS 1763)