Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj obce priezviská

tichý príd.

1. slabo znejúci, nehlasný, op. hlasný: t. zvuk, t. rozhovor, t. chod stroja

2. nevydávajúci zvuk; nehovoriaci, mĺkvy: čo si taký t.? povedz niečo! fyz. t. výboj neprejavujúci sa zvukovo

3. nerušený zvukmi, ponorený do ticha, op. rušný: t. večer, t-á ulica; t-á domácnosť i fraz. ktorej členovia sa nezhovárajú

4. pokojný (význ. 1), mierny, bez pohybu, op. búrlivý: t-á hladina rieky; geogr. T. oceán názov najväčšieho svetového oceána

5. kt. má miernu povahu, málovravný: t., skromný človek; hovor. t. blázon neškodný

6. skrytý, tajný, op. otvorený: t. protest, t. súhlas

7. bez vonkajšieho prejavu, nenápadný: t-á svadba

8. kt. má malú intenzitu, slabý, op. silný: t. dážď

t-á voda brehy podmýva, myje zdanlivo nenápadný človek môže svojimi činmi prekvapiť;

ticho

I. prísl. i vetná prísl.: t. zavrieť dvere; t. ležať pokojne; t.! buď(te) t.! výzva na utíšenie niekoho; v hore je t.

t. ako v kostole celkom;

tichosť -i ž.: vypočuť si niečo v t-i pokojne; urobiť niečo (svadbu ap.) v t-i nenápadne, v úzkom kruhu, v súkromí

II. ticho -a s. stav bez zvuku, tichosť, tíšina: (zavládlo) hlboké, hrobové t., do t-a zaznel zvon

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
Tichý oceán ‑ého ‑a/‑u m.; tichooceánsky
Tichý Potok ‑ého ‑a L ‑om ‑u m.; Tichopotočan ‑a mn. ‑ia m.; Tichopotočanka ‑y ‑niek ž.; tichopotocký
tichý; tichosť ‑i ž.

tichý tichá tiché 2. st. tichší príd.

-chý/12231±203 28.27: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 2506→1952
+88
−18
tichý/851→608
+34
−0
hluchý/387→365
+13
−18
jednoduchý/355 plachý/299 suchý/388→99
+42
−0
lichý/80 vetchý/55 prostoduchý/28 jednouchý/21 plochý/17 bezduchý/13 (3/12)

-chý/12231±203 32.74: substantíva (adjektívne) m. živ. N sg. 23→997
+25
−154
Suchý/0→516
+5
−78
Tichý/0→347
+0
−48
Hluchý/0→80
+19
−22
Lichý/0→31
+0
−6
Vetchý/23

-chý/12231±203 31.02: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 9702→9282
+90
−32
jednoduchý/4044 tichý/2977→2873
+26
−12
suchý/1566→1339
+46
−15
plochý/393 hluchý/336→278
+13
−5
plachý/191 bezduchý/73 prostoduchý/28 vetchý/19 polosuchý/18 (6/26)

/3407478±3935 19.80: substantíva (adjektívne) m. živ. N sg. 31103→33513
+298
−606
obžalovaný/1354 Čarnogurský/1351 Novotný/1321 drahý/1299 starký/1090 Hrušovský/1028 Vajanský/1004 Novomeský/973 príbuzný/963 Hollý/830 Višňovský/818 Akvinský/772 Kopecký/747 Kusý/695→734
+4
−9
Vilikovský/727 Široký/724 Černý/579 duchovný/524 svätý/501→520
+34
−15
Suchý/0→516
+5
−78
Dubovský/491 prítomný/487 dotyčný/467 Chudý/0→464
+0
−65
Satinský/455 Konečný/456→455
+1
−0
Záborský/451 dospelý/416 hostinský/399 Makovický/377 Veselovský/375 Lehocký/360 Hrbatý/0→350
+10
−64
Tichý/0→347
+0
−48
Komenský/338 Tužinský/335 hlavný/305 Drahovský/304 Hrozný/296 starý/288 Nižňanský/288 Sádovský/286 nadriadený/285 Horecký/275 Ďurkovský/273 Ducký/269 recepčný/242 Čavojský/234 Slavkovský/231 Radolský/230 Záhorský/225 Pečovský/193 milý/190 Masný/188 Pardavý/187 Majský/184 (71/4099)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

idylický 1. majúci charakter idyly, harmónie, pokoja • pokojnýharmonický (op. rušný, búrlivý, neharmonický): idylický, pokojný, harmonický život na vidiekutichýmierny: tichý, mierny večer; tiché, mierne spolužitiepoetickýčarovnýrozprávkový (plný poézie, krásy, dobra a pod.): poetická, čarovná, rozprávková dovolenkapren.: selankovýselankovitý: selanková, selankovitá atmosféra

2. obyč. o umeleckých útvaroch čerpajúcich námet z pastierskeho života al. života na vidieku, v prírode • selankovýselankovitý: idylické, selankové, selankovité obrazy filmubukolickýpastierskypastorálny: bukolická, pastierska poézia


komorný 1. ktorý sa vyznačuje jemnosťou, citlivosťou vo výraze, spracovaní a pod. (obyč. o umeleckej tvorbe): komorná poviedkajemnýintímny: jemné, intímne ladenie príbehupoetickýlyrický: poetický, lyrický poviedkový filmtichýzvnútornený (o umeleckom prednese a pod.): recitátorov tichý, zvnútornený monológ; tichá, zvnútornená interpretácia

2. nie veľký, nie nápadný • intímnypríjemný: komorné, intímne, príjemné prostrediemalýuzavretý (nie verejný, obmedzený na istý okruh ľudí): malá, uzavretá spoločnosť


krotký 1. ktorý sa nebojí človeka (o zvieratách; op. plachý, divý): krotké labute, holubyprítulný (ktorý sa k človeku túli): prítulná mačkaskrotenýdomestikovaný (ktorého človek zbavil divosti): skrotené šelmy, domestikované zvieratá

2. vyznačujúci sa miernosťou, nevýbojnosťou v povahe, v správaní (o človeku a jeho prejavoch) • miernypokojný: poznali ju ako krotkú, miernu, pokojnú osobu; dívala sa naňho krotkým, miernym, pokojným pohľadomnevýbojnýtichý: nevýbojný charakter; dieťa ležalo schúlené, krotké, tichépren. ovčí


ľahký 1. ktorý má relatívne malú hmotnosť (op. ťažký): ľahká taškanízkymalýmuší (o hmotnosti): ľahká, malá, nízka hmotnosť; pästiari v ľahkej, mušej váhepáperový (ľahký ako páper): padá páperový snehvzdušný (ľahký a priesvitný): vzdušná tkaninanadýchanýnadýchnutý (ľahký a jemný): nadýchnutý obláčik; vznášala sa v nadýchaných šatáchkyprýpórovitýriedky (ktorý prepúšťa vzduch): kyprá, riedka pôda; pórovitý betóntenkýjemný (op. hrubý): šaty z jemného, tenkého materiálu; tenký kabátexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

2. ktorý nie je zložitý, ktorý nevyžaduje veľkú námahu, sústredenie a pod. (op. ťažký) • jednoduchýprostýnekomplikovaný: riešiť ľahký, jednoduchý prípad (op. zložitý); zvolil si prostý, nekomplikovaný spôsob obživy; nekomplikovaný pôrodpohodlnýbezstarostnýpren. schodný (bez prekážok, starostí): vybral si pohodlnejšiu, schodnejšiu cestu životom; bezstarostná konverzáciapokojnýtichý (bez trápenia, obyč. o smrti) • zábavnýnenáročnýsalónny (nevyžadujúci sústredenie): ľahká, zábavná hudba; nenáročná, salónna skladbahladkýnerušený (bez prekážok, komplikácií): hladký priebeh chorobyhravý (ako hra): hravým spôsobom prekonať prekážkuexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

3. ktorý má malý dosah, účinok, vplyv a pod. • miernyslabý: ľahký, mierny, slabý mráz (op. silný, tuhý); ísť miernym poklusom; ľahký, slabý zápal pľúc (op. ťažký); ľahký, slabý spánok (op. hlboký, tuhý) • malýnepatrnýzried. nevážny: hráč utrpel malé, nepatrné, nevážne zranenie (op. ťažké); ísť cestou menšieho odporu (op. väčšieho) • jemný: jemný vánok, dotykneprízvučnýnedôrazný (v hudbe): neprízvučná, nedôrazná doba

4. bez ťažkostí stráviteľný; menej výdatný • diétnynemastný (op. ťažký): ľahké, diétne, nemastné jedlánekalorický: pri redukčnej diéte je najlepšia nekalorická strava

5. vyrábajúci na suroviny a energiu menej náročné výrobky (op. ťažký): ľahké strojárstvospotrebný (vyrábajúci výrobky dennej spotreby): spotrebný priemysel

6. p. svižný, pružný 2 7. p. nemravný


málovravný 1. ktorý málo al. nerád hovorí (op. výrečný, zhovorčivý) • nevravnýnezhovorčivýzried. málorečný: chlapec je málovravný, nezhovorčivý, nevravný, nedostaneš z neho slovamlčanlivýzamĺknutýzried. zamĺkly (ktorý zriedka prehovorí, rozpráva): po rokoch sa zmenil na mlčanlivého, zamĺknutého, zamĺkleho starcatichý (ktorý málo hovorí, čím sa prejavuje jeho mierna, nevýbojná povaha): matka bola tichá, utiahnutá ženamĺkvy (ktorého málovravnosť ukazuje na sklon k depresii al. na uzavretú, neprístupnú povahu): po smrti manžela sa stala mĺkvou, zlou spoločníčkoufraz. skúpy na slovo

2. ktorý obsahuje málo údajov; ktorý obsahuje údaje s nízkou informačnou hodnotou (op. mnohovravný, veľavravný) • neinformatívnyprázdny: rečník predniesol málovravný, neinformatívny, prázdny prejav; jeho reč obsahovala málovravné, neinformatívne údajeexpr. jalový: málovravné, jalové gestá


mierny 1. ktorý nepresahuje strednú mieru, hodnotu, intenzitu • nevysokýneveľkýnízky: mierne, nevysoké, neveľké kopce (op. strmé, príkre); dostať nízky trestľahkýslabý (s nižšou intenzitou): mierny, ľahký, slabý zápal (op. ťažký, silný); mierny, slabý mráz (op. silný, ostrý) • nepatrnýnenápadnýnevýraznýzanedbateľný (ťažko vnímateľný): nepatrné, zanedbateľné zvýšenie cien (op. výrazné); mierny, nenápadný, nevýrazný záklon hlavytichýjemný (s miernymi prejavmi; op. silný, prudký): mierne, tiché, jemné mrholenieznesiteľný (obyč. o niečom nepríjemnom, čo sa dá vydržať): mierna, znesiteľná bolesť (op. príkra) • pomalýpozvoľnývoľný (op. rýchly, prudký): bežci nasadili pomalé, pozvoľné tempo (op. ostré); pomalé, pozvoľné stúpanienenáhlivýnenáhly (o tempe) • nevtieravýdiskrétny (zachovávajúci prístupnú mieru, intenzitu): mierne, diskrétne napomenutie; nevtieravé, diskrétne svetlonár.: úložnýúložitýúložistý (s miernym sklonom; op. príkry, strmý): úložné, úložité, úložisté stránezastar. temperovaný

2. ktorý zachováva mieru v prejavovaní citov, nálad a pod.; svedčiaci o umiernenosti (op. výbušný, prudký) • umiernenýpokojnýkrotkýtichýnevýbojnýnebojovný: mierny, umiernený, pokojný človek; krotká, pokojná, tichá, nevýbojná povaha; byť umiernený, nevýbojný vo svojich prejavochpren. holubičí: holubičí národjemný (vyznačujúci sa jemnosťou; op. drsný): mierne, jemné správanie dámymierumilovnýzmierlivý: mať mierumilovné prejavy; zvoliť mierny, zmierlivý tón reči

3. ktorý zachováva mieru v istom nežiaducom konaní; svedčiaci o tom • striedmyzdržanlivý: byť mierny, striedmy, zdržanlivý v jedení a v pitípren. expr. sviatočný (konajúci niečo iba zriedka): je sviatočný fajčiar (op. tuhý, silný)


mierumilovný ktorý sa usiluje o udržanie mieru, o mierové, pokojné riešenie problémov; ktorý nevyvoláva hádky, spory; svedčiaci o tom • pokojamilovný: mierumilovní, pokojamilovní ľudia; mať mierumilovnú, pokojamilovnú povahuznášanlivýzmierlivýtolerantný (op. neznášanlivý, škriepny): znášanliví susedia; zmierlivý, tolerantný politikpokojnýmiernyumiernenýtichýkrotký (op. prudký, výbušný, prchký): mierumilovné, pokojné riešenie konfliktu; mierne, umiernené slová; má povesť tichého, krotkého človekanevýbojnýnebojovnýpren. holubičí (ktorý neohrozuje výbojmi iných): nevýbojný, nebojovný kmeň; mať nevýbojné, holubičie srdcenevojenskýmierovýpacifistický (zameraný na zachovanie mieru, na odvrátenie vojny; op. vojenský, vojnový): riešiť spory nevojenskou, mierovou cestou; pacifistické postojezried. pacifický


nemý ktorý nevydáva zvuk, ktorý je bez zvuku • mlčanlivýmĺkvy: ryba je nemý, mĺkvy tvor; stromy boli mlčanlivými, mĺkvymi svedkami našich stretnutítichýbezslovný (neprejavovaný zvukovo): tichý, nemý súhlas; sledovala ho s nemým, tichým obdivomzamĺknutýonemený (dočasne nevydávajúci zvuky): od prekvapenia ostal zamĺknutý, onemenýneozvučený (o filme; op. zvukový): éra nemého, neozvučeného filmu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

tichý príd.

1. slabo znejúci, majúci malú zvučnosť, nehlasný, nehlučný: t. rozhovor, t. hlas, t. smiech, t. spev, t-é slová, t. šepot, t. plač; [Milka] tichým krokom odišla. (Vaj.) Bolo počuť šušťanie tichého dažďa. (Jes.)

2. nevydávajúci nijaký zvuk, nehovoriaci, mĺkvy: Slavomír a Borivoj po rozprávke zostali tichí. (Jégé) Dieťa sa rozplakalo a ani maminka neostala tichá. (Vans.); el. tech., fyz. tichý výboj druh elektrického výboja, ktorý sa zvukovo neprejavuje;

3. bezruchu, nerušený zvukmi, ponorený do ticha: t. večer, t-é ráno, t. les, t-á izba, t-á ulica; nedeľné tiché poludnie (Žáry); Dom je ešte tichý. (Kuk.); t-á domácnosť i pren. žart. v ktorej sú manželia pohnevaní a nerozprávajú sa;

4. pokojný, mierny, bez pohybu: tichá hladina rieky (Skal.); Jazero je tiché. (Štítn.) Ľaľa, aké sú (kravy) tiché. (Taj.) Mamka s chladnou, tichou tvárou odpovedala. (Kuk.) Zunoval tiché žitie (Vaj.) ustálené, bez vzruchov; geogr. Tichý oceán najväčší oceán, rozprestierajúci sa medzi Áziou, Amerikou a Austráliou;

5. majúci. miernu povahu, málovravný: t-á povaha; Šimon je takto tichý človek. (Ráz.) Je to veľmi skromný, tichý chlapec. (Bedn.) Takýto výbuch citu u tichej Márie ma prekvapil. (Zúb.) Veď je to tichý blázon! Spisuje bachanty, ktorých nikto nečíta a zmužile hladuje pritom (Vaj.) človek, ktorý robí niečo nezmyselné, zbytočné, no nie nebezpečné.

Tichá voda brehy myje. (prísl.) Ó, ty tichá voda! (Jégé) o človeku miernej povahy so skrytými zlými al. inými nepredpokladanými vlastnosťami;

6. zastieraný, skrytý, tajný: t. protest; t. súhlas výslovne nevyjadrený; t-á dohoda; t. úžas; t. obdiv; t-á irónia; Cítil som s ním tichú radosť. (Taj.) Veliteľstvo nariadilo tichú pohotovosť. (Urb.)

7. jednoduchý, bez nápadného vonkajšieho prejavu, nenápadný, prostý: tichý dedinský hrob (Vaj.); t-é zasnúbenie; t. sobáš (Laz.); Náš príchod na Pílu bol tichý. (Vans.)

8. pomalý, slabý, tlmený: V hrnci varí sa hrach tichým varom. (Vans.)

ticho, tichosť p. tichý


tichý [ti-, ci-] príd
1. (o zvuku) nehlasný, nečujný al. slabo znejúci; (o človeku) potichu hovoriaci: insonus: nehlásny, cichy, neučuly (KS 1763); tacitus: mlčiwy, tichý (AP 1769); Gompli ma tichu wirečnost (Kur 18. st)
2. (o počasí, vode ap.) pokojný, mierny: (Bože) powetry tycheho a yasneho racž nam dati (BAg 1585); dotud w tychem mory zda se bity prewažat (BV 1652); prostredek mosy w tichem dny rosipany byty (WT 1790); položme geden weliki dub na wode ticheg ležaty (MiK 18. st); czas tichi brez wgetru, tepli a sluneczni (NV 18. st)
3. majúci malú intenzitu, slabý: ráč nás vslysseťi, desst tichý nám daťi (CC 1655); tichj wetrjček kdi prewyewa (KoB 1666); podlož negprw tjchy a wlažny ohen (OCh 17. st); když vyvre, vstav do tichej peci, aby samo ostatek vyschlo (SA 17. st) mierne vykúrenej
F. tiché wody brehy podmjwagj (SiN 1678) zdanlivo nenápadný môže prekvapiť
4. (o človeku) pokojný, krotký, pokorný: kteri chce gine učiti, ten musi biti tichi a stridmi (TC 1631); o, Panno pekná, tichá, pokorná (CC 1655); stolice pyssnych knjžat skazyl Bůh a posadil tichych na mjsto nych (KB 1757); wzbuzugem bratry mý, aby byli tichý a ponjženi (PrV 1767); Telemach tychu a pokognau misli odpowedel (PT 1796)
P. atpn Stephanus Tychy (v N. Meste n. V. 1522 U1); dalo se Ticheg za hus den 12 (ŽILINA 1617); -o, čes tiše prísl i vetná prísl k 1: magj ticho posednuty, yako na dobrych a statečnych mjstrow naleži (CA 1609); wečer okolo osmeg hodini hudol na huslicžkach Palassti Gabor, ale ticho (KRUPINA 1643); zeptawagjcimu se odpowecz ticho (KoB 1666); tenkrát nagtichšeg wšak a nagucťiwegšeg rekel (BU 1795); k 2: kdi more ticho stogj (KoB 1666); placate: tichó, spokogňe; pedepressim: tichó, pomálu (KS 1763); k 3: pokud se wssecek zaffarbil a pekny čerweny a prezrysti bude gako rubinek, zleg ho tjcho dolu (OCh 17. st); k 4: abichom k sobe byli srdecžne litostiwy, pokorni, tycho o sobe zmysslely (TC 1631); co kdo neprosenj dawa, tisse negprw ostichug se wzjt (KoB 1666); -osť ž
1. slabá intenzita zvuku, nehlasnosť, nečujnosť: nerob krykow w cudzom dome, ale buď w ťichosťi; gak se smegess, ňekrič welmi, smeg se pri tichosti (GV 1755); pax: mlčáni, tichost (KS 1763)
2. (o vode, živloch ap.) stav pokoja, pokojnosť, tíš: po burce tichost dáwáss (KB 1757); (pri lúhovaní) ma se za tri dny w tichosti držeti, na swetlicy fürhangy zatahnute mjti (HT 1760); sedatio: usedani, tichost, utissowáni; malacia: tichost mora (KS 1763)
3. (o človeku, Bohu) miernosť, pokora: z welikow pokorow a w tichosti želeti a litowati ymame nad hrychy nassimi; cžasy gsy budu w twogeg tichosty obraniene (BAg 1585); timito slowi napomina nas swati Pawel ku tichosti a pokore (TC 1631); poradkowe mezy lydmy prynassagy tychost, swornost, mylost (LIPTOV 1698); Gežjšy, rač mi daťi prawú tichost, abych mé neprately mylowal (UZ 1722); demissio: pokora, ponjženost, krotkost, tichost (WU 1750); odpowedáte-li s tichostu aneb s hnewem a prchliwostu (SJ 18. st)

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
Potok p. Čierny Potok, Ipeľský Potok, Oravský Biely Potok, Ruský Potok, Tichý Potok
2407 Tichý Potok SB/PV šariš. 1953 vyčl. v. o. Javorina.
1773, 1786, 18631873, 18881902 Stelbach, 1808, 18771882 Stellbach, 19071913 Csendespatak, 19201948 Štelbach, 1948– Tichý Potok

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko TICHÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 915×, celkový počet lokalít: 191, najčastejšie výskyty v lokalitách:
ŽILINA, okr. ŽILINA – 67×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 39×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 38×;
TEPLIČKA NAD VÁHOM, okr. ŽILINA – 30×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 27×;
KYSUCKÉ NOVÉ MESTO, okr. ČADCA (od r. 1996 KYSUCKÉ NOVÉ MESTO) – 25×;
VARÍN, okr. ŽILINA – 22×;
BELUŠA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 PÚCHOV) – 21×;
POVAŽSKÁ BYSTRICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 20×;
NEZBUDSKÁ LÚČKA, okr. ŽILINA – 18×;
...
Priezvisko VAJDA TICHÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
JUH (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

V obci TICHÝ POTOK (okr. PREŠOV) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: SEMANČÍK 17×; DUDOVÁ 17×; LUKÁČ 14×; SEMANČÍKOVÁ 12×; HROMJÁKOVÁ 12×; SEGIŇÁK 12×; ČERVEŇÁK 11×; DUDA 11×; HROMJÁK 10×; HROMJAKOVÁ 9×; LILEKOVÁ 9×; LUKÁČOVÁ 9×; SEGIŇÁKOVÁ 8×; LILEK 7×; DUDOVÁ BAŠISTOVÁ 7×; ČONKOVÁ 6×; HOCKICKO 6×; ČERVEŇÁKOVÁ 6×; ĎURICOVÁ 6×; KLEMBAROVÁ 6×; KLEMBARA 6×; HROMJAK 5×; KIKTAVÝ 5×; DUDA BAŠISTA 5×; TEBEĽÁKOVÁ 4×; HROŠ 4×; LESNÝ 4×; KIKTAVÁ 4×; PLANÝ 4×; JENDŽELOVSKÁ 4×; BUCKO 4×; ĎURICA 4×; ZAVACKÁ 4×; KULPOVÁ 3×; MURCKOVÁ 3×; HROMJÁK-SOLAR 3×; TEBEĽAKOVÁ 3×; ŠTOK 3×; IĽAŠČÍK 3×; HROŠOVÁ 3×; HELDÁK 3×; GERGELČÍK 3×; HOCKICKOVÁ 3×; TOMALOVÁ 3×; OĽŠAVSKÁ 3×; BUJŇÁKOVÁ 3×; VYROSTKOVÁ 3×; BILEKOVÁ 3×; GARANČOVSKÁ 3×; ZAVACKÝ 3×; ŠAMKOVÁ 3×; BUCKOVÁ 3×; PLANÁ 3×; HRICOVÁ 3×; IĽAŠČÍKOVÁ 3×; TEBEĽÁK 3×; VYROSTEK 3×; ŠTOKOVÁ 3×; LAZOR 2×; HLUŠKA 2×; HELDÁKOVÁ 2×; KULPA 2×; HALČIŠÁKOVÁ 2×; HRIC 2×; KROMKOVÁ 2×; BLAŽOVSKÝ 2×; FILIČKOVÁ 2×; OĽŠAVSKÝ 2×; BRILLA 2×; HALČIŠÁK 2×; BRILLOVÁ 2×; ŠPAK 2×; FILIČKO 2×; KATUŠČÁKOVÁ 2×; JENDŽELOVSKÝ 2×; KATUŠČÁK 2×; JARABINCOVÁ 2×; KROMKA 2×; BILEK 2×; REJNIČ 1×; LUKAČOVÁ 1×; ŠEFFEROVÁ 1×; KRAVEC 1×; DŽUGAN 1×; KOPKÁŠ 1×; LAZOROVÁ 1×; ZÁVACKA 1×; LUKAČ 1×; KĽOC 1×; KOPKÁŠOVÁ 1×; POLÁKOVÁ 1×; ČONKA 1×; MURCKO 1×; KLINGA 1×; PACINDA 1×; KOŠČOVÁ 1×; KITTANOVÁ 1×; REJNIČOVÁ 1×; HALČIŠAK 1×; BLAŽOVSKÁ 1×; POĽAKOVÁ 1×; HROMJÁK ŠTEFANČINOVÁ 1×; GERČÁKOVÁ 1×; JARABINEC 1×; TOMALA 1×; KATANOVÁ 1×; IĽAŠČIKOVÁ 1×; POLÁK 1×; KOTULIČOVÁ 1×; ŠPAKOVÁ 1×; GODLOVÁ 1×; HROMJAKOVÁ-SOĽAROVÁ 1×; CIPROVÁ 1×; ČARÁKOVÁ 1×; ORJABINCOVÁ 1×; LESNÁ 1×; ILAŠČÍK 1×; BUJŇÁČEK 1×; BUGOŠOVÁ 1×; GARANČOVSKÝ 1×; CIPRA 1×; NOVÁKOVÁ 1×; MICHALIŠINEC 1×; KOŠČ 1×; TURTÁKOVÁ 1×; KĽOCOVÁ 1×; GERGELČÍKOVÁ 1×; DŽUGÁNOVÁ 1×, ...

Zvukové nahrávky niektorých slov

ak večer je tichý si le soir est calme
a tichým ako dieťa et silencieux comme l'enfant
ďalších vkladov tichého spoločníka des autres apports tacites
je všetko opustené a tiché tout est désert et silencieux
náš tichý a žiarivý notre silencieux et rayonnant
tichý, ak sa život calme, si la vie se
tichými a miernymi očami yeux doux et calmes
výslovného alebo tichého súhlasu approbation ouverte ou tacite
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu