tesák -a m.
1. poľov. nôž
2. obyč. mn. nadmerne vyvinuté očné zuby niekt. zvierat: vyceriť hrozivé t-y
tesák -ka pl. N -ky m.
nôž nástroj, obyč. ručný na rezanie a krájanie pozostávajúci z čepele a rúčky • nožík: kuchynský nôž, nožík; naostriť nože, nožíky • expr. žabykláč (vreckový nožík, obyč. lacný) • hovor. rybka (nožík v tvare rybky) • hovor. expr. sarajevo (lacný vreckový nožík) • hovor. expr. bičak (vreckový nožík) • hovor. expr. krivák (zakrivený nôž) • hovor. expr. konidráč (vydratý, tupý nôž) • skalpel (chirurgický nôž) • tesák (poľovnícky nôž) • mačeta (nôž používaný pri prácach v pralese al. na plantážach)
tesák 1. p. nôž 2. p. zub
zub tvrdý útvar v čeľusti slúžiaci na hryzenie a rozomieľanie potravy (u zvierat aj na obranu): biele, zdravé, pokazené zuby; pes vyceril zuby • stolička (široký zadný zub cicavca) • rezák (predný zub s korunkou dlátovitého tvaru, expr. zub vôbec) • hryzák (predný zub niektorých zvierat, expr. zub vôbec) • tesák (nadmerne vyvinutý očný zub niektorých zvierat, expr. zub vôbec) • hovor. mliečniak (mliečny zub) • hovor. expr. kolozub (veľký vyčnievajúci zub) • expr. zubáľ (Vajanský) • zubák (Laskomerský) • expr. zried. zubáč (Rázusová-Martáková),
tesák, -a m.
1. dlhý poľovnícky nôž: Tu tesák Svätoplukov ako blesk začiahne hrtan obrovského protivníka. (Vlč.)
2. obyč. v mn. č.
tesáček p. tesák
tesák m zbraň majúca podobu veľkého noža, krátky kord: mezy diely przed stanem na 2 hodiny stali (vojaci), wssakž kromie tesakov aneb ssablicz ziadne zbroje nemieli (TRNAVA 1542 SLL); manzelka Katerina ma widati po smrti meg tesak a rucznicu (s. l. 1555); defendiculum: tesak (VTL 1679); sica: tesak (LC 1707) P. atpn Adam Tesak (v Mošovciach 1564); -ček dem: yeden par rukawic pancierowich a dwa tessaczke nemecke (ZVOLEN 1588); dolabella: tesáček (PD 18. st)