tadiaľ zám. ukaz. príslov. tade: denne t. prejde veľa ľudí
tadeto, tadiaľ, tadiaľto zám. ukazovacie príslovkové
tade ukazuje al. odkazuje na smer al. miesto, ktorým prechádza dej; tým miestom, tou cestou • tadiaľ: tade, tadiaľ vliezli dovnútra
tadiaľ p. tade
tadiaľ prísl. tou cestou, tým smerom, tade: Práve tadiaľ išiel. (Jégé) Vytratil sa z drevárne tadiaľ, kadiaľ prišiel. (Ondr.)
tadiaľ [-iaľ, -ál], tadeľ [-eľ, -ieľ], taduľ zám prísl ukazuje smer, tou cestou, tým smerom, tade: tadiel priechodisko bywa statku na wodu (D. JASENO 1754); tadgal neni hracka (OKOLIČNÉ 1765); woda tadel, kadel teras ge most wistaweni, gissla (DOVALOVO 1766); žaden slobodnu czestu tadul pregity nemuže (PRIBYLINA 1766); stari drgek taže Bella mawala tadel, kde teragssge staruo mostisko se spatruge (L. HRÁDOK 1766); nedal-ly y pressle tenže pan instans tadiel wozit swoge piwo? (V. ČEPČÍN 1785); (slepec) kdiž zwedel, že by tadal ssel P. J., wolal na zmilowany (KP 18. st)