sloboda, čes svoboda I. ž 1. možnosť voľne, bez cudzieho nátlaku sa prejavovať, rozhodovať: aby (žena) w tom dome do smrti swobodu mela (MARTIN 1559); gednomu každemu swoboda se dawa k čitanj podle wule a žadosty (WO 1670); parrhesia: sloboda, wolnost mlúwiti (KS 1763); sloboda drahy poklad gest (BlR 18. st); když gsem ga hressil, ty gsi mne s toho nepotrestal, zle činiciho gsi mne esste wichwalowal, wssecku slobodu gsi mne dopustil (MK 18. st) L. do toho času, pokudkolvek tato nova zmlúva anebo svoboda ročni pred jmenovanym sedlakum nevystogi, od vybierani dlhúv v urbare poznamenanych svobodni zustavaji (BOJNICE 1614 U2) F. žadne slowo ňerozumne w srdce ho ňebodne, gestli ňikdy ňeprepussta gazik po slobode (GV 1755) netára; člowek leňiwy, zly messčan w gedneg su sloboďe, leňiwy ňeňi k užitku, zly messčan ge k sskode (GP 1782) sú rovnakí 2. voľnosť v pohybe, v mieste pobytu: (poddaní) sie nagimagy wod panow Swetogenskych a z gich woly aby slobodu mely chodyty (M. S. JÁN 1480 SČL); aby lide w mestie po swych obchodich chodicze swobodu meli (P. ĽUPČA 1568); nic neni drahšího, jako milá svoboda, kdes žádostiv jíti, múž se obrátiti smele (ASL 1652); zustal-li bi (tovariš) zatwrdily, tak ze by se nechtel pokoritj, ma se mu remeslo zapowedety a wsseczka sloboda odgata ma od neho bity (CA 1674) má byť zatvorený do väzenia; (kráľ) o wogsko a kralowstwy y o swu slobodu prissel (KT 1753) bol uväznený; geden na smrť odsuďený pítal slobodu pod šibenicú (BU 1795) milosť F. chodť po s-e byť slobodný, voľný: gedno (teľa) sobe krmy, druhe po slobode chody (ŽILINA 1670); zwery w horach choda po slobode (GV 1755) 3. výsada, privilégium: sedlaczi wsseczky swe slobody po krizatskeg wognie stratily (TRENČÍN 1587); meštiane pod stracenim svych slobod a pod pokutu fl 30 maji sve domy peknie vystavene miti (ORAVA 1652 U2); aby y ona (kráľovná) takowe privilegia aneb slobody mela gako kral (MS 1749); artikule tito prespolnym widaty zakazuge se, což gesli by tento czech učinyl, straty artikule a czechowne slobody (CA 1764); oznamuge se, že nowohradskj most tu slobodu, kteru mal strany wiberanj myta, utratil (PONIKY 1797) 4. dovolenie, povolenie: y to wye (svedok), že sy Dowalowcy, aby w teg ubočy owce mohly past, ne od Wrbičanow, ale od Hibanou wždicky slobodu pitaly (LIPTOV 1693); zakazuge se, abi žaden z chotarnikuw do sweho chotara nepripušczal, any slobodu na pašu nedawal (NITRA 1713); licentia: sloboda, powolenj, dowolenj (KS 1763); kolárum pomjmo mjsta vstanoweného k rubánj drewa slobodu dáti se neradí (PH 1770) 5. oslobodenie od niečoho; zbavenie nej. povinnosti: po nebosscikowi dedowi nassem nisst wice na slobode nezustalo, len tito sstiri kusky (zeme) (HRABOVKA 1726); rudiarius: ktery guž slobodu má od ssermúwki; impunitas: sloboda od trestáňa (KS 1763); ktery pustinu prigme, bude mat tryrocznu slobodu od placeny porcy (SPIŠ 1785) L. k tegto curie zadnich zemy na slobodie neny (BOŠANY 1737) voľných; -ička dem expr k 3: davno by sme se byli již rozišli, kdyby nas ta banska slobodička až posavad tuto nezdržovala (V. BOCA 1771-72 LP) II. vetná prísl L. byť s. je dovolené: pakliby (menovaní) nemohly platit, sloboda bude prodat, komu bude chcet (TRSTÍN 1594); od wcžilegsska nebude sloboda kowaczom uhlie w horach palit (DRIETOMA 1698); sewczom nebude sloboda od massary kože kupowat (CA 1712); jesli ťi sloboda bylo krywdy za krywdy bližňim twojim oddawati (CDu 18. st)
svoboda p. sloboda