Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

svedomie -ia s. vedomie a pocit zodpovednosti za svoje činy z hľadiska mravných zásad: výčitky s-ia; povedal to s dobrým s-ím zodpovedne; spytovanie s-ia uvažovanie o svojom morálnom správaní, náb. zisťovanie spáchaných hriechov, súčasť spovede

● mať čisté s. a) necítiť vinu b) nemať účasť na niečom nenáležitom; mať zlé s. mať pocit viny; mať niekoho na s-í zaviniť niečie nešťastie, smrť; má niečo na s-í a) zavinil niečo zlé b) niečo ho trápi, ťaží; s. ho hryzie trápi ho pocit viny; vziať si niekoho, niečo na s. prevziať zodpovednosť; (konať) podľa svojho najlepšieho → vedomia a s-ia; mať to s., nemať toho s-ia môcť, nemôcť niečo vykonať; expr.: nemať s., s-ia byť bezcitný; stúpať, vstupovať niekomu do s-ia dohovárať

svedomie -mia s.

svedomie, -ia str.

1. mravné vedomie, podľa ktorého posudzujeme al. hodnotíme svoje vlastné konanie, svoje činy z hľadiska všeobecných al. špecificky určených mravných zásad (spoločnosti): dobré, zlé s.; úzkostlivé s.; trápi ho s.; spustlé s. (Taj.); ťažké s. obťažené prečinmi; nespokojné s.; hovoriť, konať podľa najlepšieho vedomia a svedomia; človek bez srdca a svedomia (Vaj.); výčitky s-ia, sloboda s-ia; Chcel zomrieť verný národu a strane, jak kázali mu česť a svedomie. (Fr. Kráľ) Morálka je zabezpečená len vnútornou mocou, t. j. svedomím každého jednotlivca. (Luby) Žandárovi hej ale svedomiu neujdeš. (Taj.); spytovať s. premýšľať o vlastných chybách, o nesprávnych činoch; cirk. spytovanie s-ia súčasť spovede; pren. expr. živé s. (Jes., Pláv.) stála výčitka; s. národov, otriasť s-im niekoho: Tento mladý chlap mohol by byť svedomím tejto obce (Ráz.) mravným meradlom. V kúte na lavici stál studený žarnov, svedomie celej chalupy (Jil.) najcitlivejšia, najdôležitejšia súčasť domu. Svedomie ho trochu pichlo (Vaj.) uvedomil si, že nesprávne koná. Svedomie by mi nedalo pokoja (Jégé) znepokojoval by som sa, robil by som si výčitky. Bolo vidieť, že sa jedná s vlastným svedomím (Jaš.) nevie sa jednoznačne rozhodnúť

● hovor. mať (nemať) (to) s., (toho) s-ia (obyč. v otázke s neurč.) môcť (nemôcť) niečo vykonať: Máš svedomie oklamať ho? (Laz.) Kto by mal to svedomie odhaľovať ich nevinný podfuk. (Žáry) Máš ty svedomia, po toľkých podlostiach na oči sa mi ukazovať? (Stod.) Vyhodiť človeka na ľad nemal by som svedomia. (Laz.) Ani dekan nemal toho svedomia na takú (stanicu) ho natisnúť. (Taj.); nemať s. (s-ia) byť bezcitný, necitný, bez citu; mať (nemať) čisté s. byť (nebyť) bez viny, mať (nemať) vedomie správnosti svojho konania, svojich činov; mať zlé s. byť si vedomý svojej viny, prečinov; mať ľahké s. byť bez pocitu zodpovednosti, byť ľahkomyseľný, nič si nerobiť zo zlého činu; mať široké s. dopúšťať sa bez ostychu, bez výčitiek zlých činov; mať niečo na s-í a) zaviniť niečo zlého, b) trápiť sa pre niečo; mať niekoho na s-í zaviniť smrť, nešťastie niekoho al. ho priamo zabiť; urobiť, vykonať niečo s čistým, s pokojným s-ím bez rozmýšľania, bez váhania; hovor. hryzie (omína) ho s. nemá pokoja, trápi sa, znepokojuje sa; ozvalo sa, pohlo sa, prebudilo sa v ňom s. uvedomil si svoju vinu, pocítil výčitky; leží mu niečo na s-i trápi sa, sužuje sa pre niečo; brať, vziať si niekoho, niečo na s. na zodpovednosť, byť zodpovedný za niekoho, za niečo; vstupovať, vstúpiť niekomu do s-ia vyčítať niekomu niečo; povedať na s. úprimne, vyznať úplnú pravdu: Povedz na svedomie, koľkokrát si zrušil slovo. (Kal.) Nemôžem, verte mi na svedomie, nemôžem. (Jes-á); trochu zastar. robiť si z niečoho s. vyčítať si niečo, trápiť sa pre niečo: Anuľka si svedomie robila z toho, že zarmútila muza. (Kal.)

2. trochu zastar. vedomie, myseľ, vnútro: Jeho cit ziale tuší, o ktorých jeho svedomie čuší. (Sládk.) Vypadli mu slzy a v svedomí bohvie, čo si myslel, ale všetko dobré. (Taj.) Pol svedomia šepkalo mu „pôjdeš“, druhá polovica „nie, načo?“ (Taj.)

svedomie [-ie, -ia, -í] s
1. mravné vedomie, podľa ktorého posudzujeme svoje konanie: kazatel pokritcuw na gegich a wlasne swedomy zanechawa (KoB 1666); chwala nasse tato gest, swedectwy swedomi nasseho (WO 1670); nebe se wam wigasny, swedomy upokogi (MiK 18. st)
L. mrcha, nečisté, poškvrnené, zlé s. vina, hriech: bespochyby pre mrcha swedomja uskočyl (H. N. VES 1724); gest pričina toho gegich zle a posskwrniene swedomi (KT 1753); pristupiti ku swemu Panu Bohu z nečistim a smradlawim swedomim (MS 1758); čisté, dobré s. pravdivosť, spravodlivosť: nebyla my pomocznicza w nadobiwanj, ale utratnicza, dobrym swedomym mluwym (PREŠOV 1666) pravdu; mug tatjk gakožto dobreho swedomga gistjm syrotam chcel fl 50 reserwuwat (NIMNICA 1734); aby s čistým swedomjm se do tohoto stawu (manželského) oddali (WK 1779); pod (dobrým) s-ím, vedľa s-ia božiť, vyznávať ap. práv vypovedať pravdivo, ako pod prísahou: kdyz czlowiek wedle swiedomi bozy (ŽK 1473); my pak wedle swedomy a sprawedlnosti nassli sme, ze (P. ĽUPČA 1558); mnie pod swogow conscientiow aneb swedomym powedel, zie se byli maliczko mezy sebow pohadali (BOBROVNÍK 1587); proty tegto kupe pod swedomym zyadon s pokrwnosty neodpyral (TURANY 1660); necht pod dobrym swedomjm swjm swedek bez strachu wyzna (TURIEC 1724); všecko pod našim svedomim a prisahu všedci poddani hotovi sme doznati ( 1770 UHROVEC LP)
F. siahať do s-ia komu vyčítať niečo niekomu: gestly nekdo oddanj pobožnosty a čnostnemu žiwotu, hned mu druhy do swedomy saha (Le 1730); vziať na s. čo byť zodpovedný za niečo: ked ge dlžen, tagit nemože, ani na swedomie nemože wzat, abi zatagel (KLÁŠTOR p. Z. 1783); vstúpiť do (svojho) s-ia uvedomiť si chybu, pokoriť sa: nekdo tess y newedome prichádza do chiby, potom wstupic do swedomi chibu swu nelubi (GV 1755); wstup esste, prosim, do swedomi tweho a rozmisli gsi (MS 1758); stupte do swedomy wasseho, dusse krestianske, a rozgimajte (SJ 18. st); spytovať, vypytovať svoje s. kajať sa, koriť sa: my toliko spitugeme swedomy nasse (MS 1758); každý mosy pilno wypitowati swedomj swé (BlR 18. st); hryzie, trápi s. koho nemá pokoja, trápi sa: kolikratkolwecž by tebe, mne twoge, moge zle swedomy hryzlo a trapilo (BAg 1585); crucior: trápjm sa, sužugem sa, prjkro my gest, hrjze mňa swedomj (KS 1763)
2. vedomosť o niečom, vedomie: kterakym obycžegem ste wy tohoto Janka dczeru bez wedomosty geho yakozto wlastneho otcze niekteremu mladenczy z Batowycz silow oddaly a sobass tež bez swedomy otcze w opilstwi uczinily (B. ŠTIAVNICA 1612); kazatele slowa božiho magi učiti tak, žebi nepotrebowaly swedomi literneho u swich posluchacžow (TC 1631); conscio: powedomy sem, swedomj mám (KS 1763)
3. svedecká výpoveď, svedectvo: na swedomie przissel gest przed nass Cziczkan; nemagi zadnu zenu wzyti w swiedomie krom toho, kteraz by zena anebo diewka natisk miela (ŽK 1454); ( 1473); ze swedomi poradne giž zepsaneho tuto sentency nachazame (P. ĽUPČA 1582); Silvestr Stephanik pristupil pred poctiwie prawo a swedomie ucžinil (JELŠAVA 1598); toto swedomga rozwažugjce sprawedliwe sme to osudily (T. POLE 1724)
L. falošné s. nepravdivá výpoveď: nepromluwiš falešného swedomi proti swému bližnému (PW 1752); listovné s. písomné svedectvo: toto moge listowne swiedomy pro potwrzeny nasseg kupie gemu sem widal (SLIAČE 1580); vybrať, vyberať s., chodiť na s. získať, získavať svedectvo, vypočúvať: svedomy, ktere sme vybraly strany knyachny Zuzany Tomczanskeg (TOMČANY 1572 E); pan isspan wibieral swedomi na pana Kosseczkeho (TRENČÍN 1580); panu služnemu dworskemu, czo chodil na swedomy o Krasnom, d 25 (DEVIČANY 1592); pani Pukančanga swedomga dali wiberati skrzewa ten kus hory (JABLOŇOVCE 1735)
4. potvrdenie svedectva, dôkaz: on ma panu rychtarowj podle geho možnostj swedomi položitj (ŠTÍTNIK 1610); ty zeme od Psyeg nohy prynalezely k Opatowanom, yako w kapitulskem swedomy zny (P. LEHOTA 1641); pro lepssy toho gistotu y peczety nassy obeczny tomu swedomy sme pritisknut dopustily (HOLÍČ 1680); tomu na swedomj a wetssj duwernost k tomuto listu nassemu peczet mestečzka nasseho priwestj gsme dalj (LÁB 1691)
L. hodnoverné, isté, istotné, lepšie, širšie, väčšie, vieryhodné s. bezpečný, hodnoverný dôkaz: przizwaly k sebe prze lepssie swedomie dwu bozenyku (ŽK 1453); lidkupp pro wetczy swedomy sme pili (P. ĽUPČA 1540); pro lepssy gystotu a ssyrssy swedomy tychto wssech weczy pecžet nassu dali sme prydawiti (RAJEC 1551); swu pocztiwost ochrani, wssak ma k tomu giste a pocztiwe swedomy (H. MIČINÁ 1573); podle gistotneho swedomya on Jakub swoge zeme otnye obdrzal a oswogil (JELŠAVA 1603); tehda se gednym toliko hodnowernym swedomym muože dosweczity (ZVOLEN 1622); pre lepssie swedomia naliali si oldomass (ŽIAR n. H. 1661); listovné, literné s. zapísané, písomné svedectvo: toto moge listowne swiedomy pro potwrzeny a pro lepssi gistotu nasseg kupie gemu sem widal (SLIAČE 1580); puwod nass gak skrze genealogie, ano y gine swedomj literne proukazati a doswečiti prinuteny (L. TEPLÁ 1747); živé s. svedok: na to ziwe swiedomi gma, ze gest odbyl a zaplatil zvplna (ŽK 1474); neni potrebna wecz, abi ste mne psane swedecztwi widawaly, ponewadž žiwe swedomy mam y moge swedomy, že czokolwek sem uczil, to prawda bila (TC 1631); abj doswečyl butože zywym swedomym anebo gakowjmkolwek psanjm (L. MIKULÁŠ 1688); vieryhodné živé s. dôveryhodný svedok: mel gest pred namj wistawene i žywe swedomy stateczne a wyrzjhodne (RAJEC 1551); dávať, vydať, vydávať s. svedčiť, potvrdiť, potvrdzovať niečo: abichme gemu svedomy vydaly prisazne vedle nasseho prava (RUŽOMBEROK 1581 E); toto swedomy geho ode wsseho handle Zelezneg Breznice wydawagy (Ž. BREZNICA 1585); toto swedomy aneb prysaha wydala se w dome pana rychtara (PEČENICE 1652); gakuo sme swedomj proti Dore Koziarkj widalj (KRUPINA 1741); testor: swedomi dáwám, potwrdugem (KS 1763)
5. svedok: my wedle prawa nasseho pod prysahu ty dwe swedomy ptali sme se (TOPOĽČANY 1554); wzeli sme pred sebe swedomi, kery by o cžem wedel (SLIAČE 1578); prosil spoleczne wssech hendelskych towarissow za swedomy (Ž. BREZNICA 1585); na to su y swedomu prede wssemy pani prisažnimi naliali (P. ĽUPČA 1592)
L. s. postaviť, postavovať, ustaviť predviesť, predvádzať svedka: kazali sme, abi swedomi a gednacze przed prawom nassim vstawil; druhe swiedomi postawil testamentarze, totizto cztihodneho knieze (ŽK 1492); ( 1518); y to swedomy geho proti nemu swedczilo, ktere on pred pany zemany postawowal (P. ĽUPČA 1543)
6. potvrdenie, svedectvo o kúpe, oldomáš: pro pewneyssy pak gistotu a duowod tey kupe pitim swedomi a lidkupem potwrdili (P. ĽUPČA 1598)