svedok -dka mn. -ovia m.
1. kto svedčí (význ. 1): korunný s. hlavný; krivý, falošný s. vypovedajúci nepravdu; výpoveď s-ov
2. kto je prítomný pri dôležitom konaní, aby to dosvedčil, overil: s-ia pri sobáši, pri závete
3. osobne prítomný pozorovateľ istej udalosti: očitý s. zrážky; povedať niekomu niečo bez s-ov;
pren. kniž. zámok je s-om dávnej slávy pripomína ju
□ byť s-om svedčiť
● volať niekoho, niečo za s-a odvolávať sa na autoritu niekoho, niečoho;
svedkyňa -e -kýň ž.;
svedecký príd.: s-á výpoveď;
svedectvo -a -tiev s.
1. hodnoverné tvrdenie, osvedčenie o niečom; závažná správa: odoprieť s.; podľa s-a účastníkov
2. kniž. dôkaz niečoho, doklad, prejav: výsledky sú s-om ich úsilia; s. úpadku
□ (vy)dávať s. o niečom, o niekom svedčiť, prezrádzať
svedok -dka pl. N -dkovia m.
svedok p. účastník
účastník kto sa na niečom zúčastňuje, zúčastnil: účastník zhromaždenia, schôdzky, účastníci revolúcie • spoluúčastník (kto sa spolu s niekým na niečom zúčastňuje): spoluúčastník výpravy • zúčastnený: vedeli o tom iba zúčastnení • svedok: očitý svedok zrážky • pozorovateľ (účastník istého rokovania bez práva rozhodujúcim spôsobom zasahovať)
svedok, -dka, mn. č. -dkovia m.
1. osoba vypovedajúca pred súdom v prospech al. neprospech určitej stránky: vypočúvať s-ov, výsluch s-ov, výpoveď s-a; ísť, byť niekomu za s-a svedčiť; korunný s. hlavný; krivý s. ktorý falošne svedčí; predvolať s-ov; Hoci každý vedel, že svedkov kúpili za liter vína, súd pokladal ich výpovede za hodnoverné. (Zúb.)
2. osoba prítomná pri istom úradnom úkone (napr. pri vyhotovovaní zmluvy, pri sobáši, skúške ap.), ktorý jej prítomnosťou nadobúda právoplatnosť: Mate dal si jeden deň zavolať pisára a dvoch svedkov. (Kuk.) Dohovorili si deň sobáša a dohodli sa o svedkoch. (Ondr.) Bude to musieť byť pred svedkami. (Šolt.)
● volať niekoho, niečo za s-a dovolávať sa autority niekoho, niečoho; boh mi (je) s. (s-om) zaprisahávanie sa, zaverenie sa;
3. kto bol osobne prítomný pri nejakej udalosti, priamy pozorovateľ niečoho, kto niečo videl na vlastné oči: očitý s.; Bol som svedkom urážky, ktorá sa vám stala. (Kuk.) O krátku chvíľu budeme svedkami veľkých udalostí. (Stod.) Nemými svedkami tejtoskrytej drámy boli dve osoby: jeho žena a jej muž. (Zúb.); zhovárať sa, povedať niekomu niečo bez s-ov medzi štyrmi očami, bez prítomnosti iných; pren. Tichá, letná noc je svedkom podivných veci (Ráz.) dejú sa v nej podivné veci.
4. expr. vec, predmet, ktorý je úzko spojený s určitou udalosťou v minulosti, ktorý upomína na niečo minulé, pamiatka: už je blízko zámok ten pekný, ten verný svedok stariny. (Sládk.) Svedkovia storočí, havrani vy odvážni, vravte, čo videli ste na námestí pred nami. (Mih.) Jedľa stala sa Ondrejovým rovesníkom a zivým svedkom jeho detstva. (Krno);
5. geol. osamelý vrch (kameň) čnejúci nad okolie;
svedkyňa, -ne, -kýň ž. k 1, 4;
svedecký príd. k 1: s-á výpoveď, s-á prísaha
svedka, svedkiná p. svedok
svedková p. svedok
svedkov p. svedok
svedkyňa p. svedok
svedok [-ok, -ek] m 1. práv osoba vypovedajúca pred súdom v prospech alebo v neprospech niektorej stránky: tych swiedkuow nemohl by hned mieti (ŽK 1473); swedkow hodnowernych seznany nazustawili sme (P. ĽUPČA 1561); dal mu kolomaze za tich dzewec zlatich, gest swedek teho Pawel Garbaniec (ŠEMŠA 1580); swedkowya pak teyto kupe su zwrchugmenowany mudry a oppatrny pany (SLIAČE 1604); prawo poctywe porozumewsse gednu y druhu stranku, k tomu y swedkow prysaznych (S. ĽUPČA 1613); swedok bil u Maliczkeho na posezeny (TURIEC 1633); gestly tagj, pripusstanj bjwagj swedkowe (KoB 1666); testis: swedek, swedkyňa (KS 1763); x. pren za swetka berem sobe Pana Boha (KT 1753) (na dosvedčenie pravdivosti) L. falošný, hamišný, krivý, neverný s. nepravdivý, nehodnoverný svedok: mnohi falessny swedkowe pristupowalj (Le 1730); fides testium vacillat: newerny swedkowe (KS 1763); nalézáný pak bíwáme i kriwý swedkowé Boha (BN 1790); falsus testis: hamissny svedek (LD 18. st) 2. osoba prítomná pri istom úradnom úkone (pri sobáši, krste ap.): (dieťa) ktere ste wy ku krstu swatemv prniesly, kterehožto swetkowe anebo kmotrowe mate byti (BAg 1585); hledaly nas gakžto suedkov poradneho sobašeny (BABINÁ 1675 E); knezj nemagu a nemožu za swedkuw kssaftownych pri statkoch swetskych byti (WZ 1797) 3. kto je osobne prítomný pri nej. udalosti: tak Buch jest svedkom našim (M. S. JÁN 17. st LP) L. očitý s. kto niečo vidí na vlastné oči: pak bili Marek z Lukássem očitý swedkowé (BN 1789); očitjm swedkem gsa, stale to sam u sebe rozwažowati nezamesskam (PT 1796) 4. vec, ktorá o niečom svedčí, svedectvo: abych gemu takowj swedek wjdal, že sme gemu gesscze nedodelali wrata wssecki a parkanj wssetki (ILAVA 1577); jeho mena svedek v každém versu predek (ASL 1687); že on mňa w ňenáwisť u teba priwédel, gest swedek list twúg posledný; svedkov príd privl: syn swedkou pasal tam owce po Hoskorny potok (MARTIN 1623); za swedkouho mlinarstwa pital mlinar (ZÁTURČIE 1677); do domu swedkouho prissel; diewčatko swetkowo currowat chodil (TURIEC 1736); ( 1746); svedkyňa, svedkiná, svedková, zried svedka ž: swedkowa nassla tam w dome wecžer spolu s dczerow instansowow samych dwuch; pred swedkowow to niepowedala, abi bila samodruha (V. ČEPČÍN 1659); ( 1660); y hospodar swedkoweg zo synom tam pry tom humne bol (DRAŽKOVCE 1729); prissedsse do domu swedkoweg, ale newie, pre gaku pričinu bila prissla (ZORKOVCE 1732); manzelka fatensowa budye dobrim (!) swedka (KRUPINA 1739); swedkina u Babulik Gyurka wino dawala (KRUPINA 1743); dotud sa w izbe bawylj, dokud swedkina prissla (TURIEC 1777); prjeworu z dwora swedkineg wzatu w izbe Bodo Gaboroweg poznala (VACHOTOVICE 1784)