stvorenie -ia s.
1. úkon utvorenia z ničoho
2. súhrn toho, čo bolo stvorené; tvorstvo
3. stvorená bytosť; ľudský tvor, osoba: obyč. expr.: dieťa je milé s.; si nevďačné s.;
stvoreniatko -a -tok s. zdrob. maličký tvor; dieťatko
stvorenie -nia -ní s.
bytosť 1. čo je samostatné živé al. za živé považované súcno • tvor • stvorenie • existencia: neverí v mimozemské bytosti, tvory, existencie • expr.: stvor • stvora (ženská bytosť): rusalka je pekná mladá stvora • obyč. pejor. kreatúra: moria ho nadzemské kreatúry
2. p. človek 1
človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudí • osoba • osobnosť • individualita: je to významná osoba • ľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvora • ľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiam • život: straty na životoch boli veľké • hlava: výkon, spotreba na hlavu • tvár: nevidieť ani jednu známu tvár • postava: z tmy sa vynorila neznáma postava • dieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížiny • expr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvora • obyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvorenie • zastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak) • expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníka • hovor. duša: suseda je dobrá duša • hovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinec • jednotlivec • obyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduum • obyč. pejor.: kreatúra • persóna
2. p. chlap 1
stvorenie 1. p. bytosť 1, človek 1 2. p. tvorstvo
tvorstvo súhrn tvorov • tvory: všetko tvorstvo vymrelo • zastar. stvorenie: človek je koruna stvorenia
stvorenie (nár. i stvorenia), -ia str.
1. hovor. tvor, bytosť (obyč. o človekovi, zried. o zvieratách): Akoby bol težak už najpodlejšie stvorenie na svete. (Kuk.) Si ty len zanovité stvorenie. (Ráz.-Mart.) Sedliak, božie stvorenia, ale huncút od narodenia. (Kal.) Hus je veľmi priečne stvorenie. (Kuk.); expr. utešené, nevinné, malé s.; Tá Marta, stvorenie ako kus chleba. (Vans.) Zbadal odrazu, že jeho snúbenica je hlúpučké stvorenie. (Min.) Hľadel na krásne stvorenie bez slova (Hor.) na krásnu mladú ženu.
2. hromad. zastar. tvorstvo, živé tvory: A potom ešte povedia, že človek je koruna stvorenia. (Al.) Vidím v žene najdokonalejší tvor, vrchol stvorenia, ideál ideálov. (Stod.); ľudské s. ľudstvo
stvorenie [-ie, -í] s 1. spôsobenie vzniku, utvorenie, vytvorenie: (Boh) po stworeny a vcžineny wssech weczy nebeskych y zemskych a po dluhom rozgimany widel gest wsseczky weczy, ktere gest stworyl, že by bily dobre (BAg 1585); o počatku a o stworenj sweta (KoB 1666); podobnym spusobem tak se wec ma s nami, ay ze wsseckim stworenim, nebo tak každeho okamženi potrebugu zachraneni a zachowani, gako potrebowali w prwnem okamženi sweho narozeni aneb stworeni (MS 1758); Buch gest pánem wssech wecy, ponewadž božj wuli z pričinj djla stworenj učiniti muže, co chce (HeT 1775); tj diablowe prawdu prawili o wecech a prjhodách buducych wedle wtipnosty gjm w čas stworenj od Boha stworitele dané (HI 18. st) 2. čo vzniklo (tvorivou) činnosťou, výtvor: aby sy pak to nowe philosofficke stworenj skrze naturu dopusstene prostredky do oprawdjwe dospeleg dokonalosti priwesti mohol (OCh 17. st); (Bože) rozpomen se na spasenj, nedeg prigit k zatracenj, ponewadž gsme twe stworenj (KK 1709); figmentum: wymysslenj, wymysslená wec, stworenj (KS 1763) 3. živá bytosť, tvor: žadna creatura a stworeny nemohla gest dosti vcžiniti za hrychy lidskeho pokoleny (BAg 1585); czasu magoweho, prwostny noweho wssecko stworenj žáda (BV 1652); budiž čest a slawa za wše, což račyl (Boh) mne prokazatj, gakožto mne, nehodnemu swemu stworenj (MV 1676); keďi sa ňekomu wo wsseckom dobre weďe, snadno zapomina o Bohu, ale keďi gest w utrápeňú, wiďi, že mu stworeňá pomoc dať ňemožu (DS 1795); neni mizernejšie na svete stvorenie, jak nevoľný sedlák v Uherskej krajine (ASL 18. st); owca podle mudreho rozwazowánj gest howadko w gednem mageri ze wssech gjnich negosoznegssj stworenj (PR 18. st) L. člowek gest animal sociabile, stworenj towariske (COB 17. st) spoločensky založený; náss wnitrnj člowek celý záležj w chtiwostech a náklonostech dusse, to gest w pohnutj smyslnosti neb smyslných žádostj, kteréžto když w rozumném stworenj od prikázanj božjho odstupugu, zase skrze rjzenj rozumu, aby s tym se srownáwali, pridržané býwagu (MPS 1777) používajúcom rozum, mysliacom; skrze swet rozumie se nie drywj, korenj a nerozumne stworenj, anj toliko lidj wjwolenjch neobdarené schopnosťou rozmýšľať, zviera; zaluge y to neme stworenj, že geg k zlemu uzjwame nemajúce schopnosť hovoriť, zviera (CS 18. st); stvoreníčko dem k 3: wčely gsau stworeničko z pokolenj much (GO 1792)