stredný príd.
1. kt. sa nachádza v strede, centrálny: s-á izba, s-á Európa, s-é Slovensko; anat. s-é ucho; šport. s. útočník
2. kt. má prostrednú mieru istej vlastnosti, priemerný, prostredný; kt. je v poradí, v hodnotení ap. uprostred: s-á akosť; človek s-ej postavy, s-ého veku; s. žiak priemerný; s-é zdravotnícke, technické sily so stredoškol. kvalifikáciou; s-á škola s maturitou; gram. s. rod zahŕňajúci najmä pomenovania mláďat a tých vecí, kt. nepatria do muž. ani žen. rodu, neutrum; s-é (rozhlasové) vlny v rozsahu od 100 do 1000 m; šport. (beh na) s-é vzdialenosti na 800 – 1500 m
● → zlatá s-á cesta;
stredne prísl. k 2: s. veľký
stredný -ná -né príd.
priemerný ktorý je v kvalitatívnom al. kvantitatívnom hodnotení vyjadrením priemeru, stredu (op. nadpriemerný, podpriemerný) • prostredný • stredný: človek priemernej, prostrednej, strednej postavy; priemerný, prostredný žiak; výrobok priemernej, strednej kvality • obyčajný • všedný • expr. tuctový (ničím neprevyšujúci priemer): obyčajný, všedný, tuctový zjav; obyčajný, všedný, tuctový hlas
stredný 1. ktorý sa nachádza v strede, uprostred niečoho: stredná časť pozemku, záhrady • prostredný (stredný v poradí, obyč. v nepárnom počte): navliecť si prsteň na stredný, prostredný prst; prostredný syn • centrálny (tvoriaci centrum, obyč. územné; umiestnený v centre): centrálna Európa, centrálne oblasti kontinentov
2. ktorý má prostrednú mieru istej vlastnosti; ktorý je v poradí, v hodnotení uprostred • priemerný: výrobok strednej, priemernej kvality; byť stredným, priemerným žiakom • prostredný: človek prostrednej postavy
1. nachádzajúci sa uprostred niečoho, zaujímajúci miesto uprostred, v strede niečoho, prostredný: s-é Slovensko, s-á Európa, s-á Afrika; S. východ, S-á Ázia; s-á slovenčina súhrn nárečí, ktorými hovoria na strednom Slovensku; šport.: s. útočník hrajúci v strede útoku (vo futbale, v hokeji); s. obranca hrajúci v strede obrany; s-á tretina časť hokejového ihriska medzi obrannými tretinami; geom. s-á priečka trojuholníka úsečka spájajúca stredy jeho dvoch strán; geogr. s. tok rieky drubá časť toku rieky s miernym spádom na rovine; tech. s. vodič nulový vodič elektromotora; aut. s-á plocha páky neutrálna; šach. s-á hra časť partie, ktorá nasleduje po rozmiestnení väčšiny figúr (po otvorení hry); anat. s-é ucho časť ucha za bubienkom obsahujúca sluchové kôstky; s. mozog zadná časť veľkého mozgu; log. s. člen spoločný pojem oboch premís sylogizmu;
2. nachodiaci sa medzi nižším a vyšším (čo do hodnoty, povahy), medzi dvoma krajnosťami, protikladmi, protivami; priemerný, prostredný: s-á akosť, s-á teplota, s-á veľkosť, s-á miera; s. roľník; závod, podnik s-ého typu; človek s-ej postavy; človek s-ého veku, s-ých rokov; Bol stredným gazdom v Sásovej. (Karv.) Či už súdené je národu nášmu uspokojiť sa s nami, ľuďmi strednými? (Vaj.) Stredný brat je otec Ondrov. (Tim.) Je len stredným žiakom a nepopustí. (Ráz.) Ráno zazvonil stredný zvon na veži. (Kuk.); stav. s-á vozovka cesta pre náklady 500-1200 ton; pedol. s-á pôda ani ťažká, ani ľahká; poľnohosp. s-á orba; rádiotel. s-é vlny zvukové vlny v dĺžke od 150 do 930 metrov; šport. s-á váha váha pästiara do 72,3 kg; s-á trať ľahkoatletická bežecká disciplína na 800-2000 metrov; obch. s. kurz tvorený priemerom medzi ponukou a dopytom; hud. s. hlas mezzosoprán al. baryton; v inštrumentálnej viachlasnej hudbe vnútorné hlasy medzi melódiou a basom; škol. s-á všeobecnovzdelávacia škola;
gram. s. rod gramatická kategória pri podstatných menách; fon. s-á samohláska polootvorená, stredová (e, o); sociol. s. stav, s-á vrstva spoločenská trieda, ktorá zaujímapostavenie medzi proletariátom a vládnúcou triedou
● zlatá stredná cesta vyhýbanie sa krajnostiam;
stredne prísl. k 2: s. veľký, vysoký; s. ťažký; Učí sa stredne. (Vaj.); ekon. s. progresívne normy základné normy v plánovaní, ktoré sa pohybujú medzi strednými štatistickými normami a výkonmi najlepších pracovníkov;
strednosť, -ti ž. priemernosť, prostrednosť
sredný p. stredný
stredný [s(t)r-] príd 1. kt. sa nachádza v strede, centrálny: buďeme ďelit Európu na částku pulnočnú, sredňú i poludňovú (DS 1795) L. wezmy na Wyanocze, w stredny den, kohuta čyerneho, zaby ho a wyber z neho srdce (LR1 17. st) v stredu; instans zdwihou bakulu swogu, tak gako stredný prst zhrube (RAKŠA 1756) prostredník 2. kt. má prostrednú mieru istej vlastnosti, priemerný, prostredný; kt. je v poradí, v hodnotení uprostred: s techto pak trech sester strednia odkupyla dwe gegich častky (P. ĽUPČA 1653); stredneg postawy člowek negspusobnegssj gest (KoB 1666); Duro, sredny brat, (pole) za swe wlastne penize kupil (ŽIAR n. H. 1692); passu pre naš statek na nassim chotaru srednu mame (ORTUŤOVÁ 1772) priemernej kvality; hrach miluge zem nge masnu, ale srednu (PR 18. st); -e, -o prísl k 2: zem, kdiss gse poweze, gest stredne urodna (OČOVÁ 1770); owes, čo posjwagu, stredno se gjm rodj (SLOVINKY 1772); žito ked dobre pohnogjme, to sa sredno urody (ORTUŤOVÁ 1772); sredne wipukane zrno sladu dawa techdi y dostatečne y dobre piwo (PR 18. st); -osť s priemernosť, prostrednosť: gegjchžto staw any k strednosti nedosahuge (PT 1796); gestli (v deň s. Jakuba) nestale powerti gest, znamena srednost powetri (PR 18. st)