strava -y ž.
1. jedlo s istým zložením a úpravou, pokrm: mliečna, mäsitá s., tekutá, výdatná s.;
pren. duchovná, duševná s. čítanie, vzdelávanie ap.
2. pravidelne podávané a prijímané jedlo, stravovanie: výdavky na s-u, byť u niekoho na s-e;
stravný príd.: s-á jednotka; s-é lístky poukážky na stravovanie (napr. v závodných jedálňach)
strava -vy ž.
jedlo 1. potraviny pripravené na jedenie • pokrm: teplé, studené jedlo, teplý, studený pokrm • strava (jedlo s istým zložením a úpravou): výdatná strava • potrava (látky, ktoré prijímajú organizmy na svoju výživu): diétna potrava • zried. jedza (Kukučín) • expr. objedza (obyč. dobré, hojné jedlo) • obživa: obživa na celý deň • výživa: dojčenská výživa • jedenie: jedenia bolo málo • zájedka (menšie množstvo jedla na zajedenie): pripraviť si na zájedku chlebíčky • pren. stôl: bohatý stôl • hovor. strova: biedna strova • hovor.: vára • varivo (varené jedlo): vôňa dobrej váry, dobrého variva • hovor. živobytie: zobral si so sebou živobytie na celý týždeň • hovor. proviant: vziať si proviant do batoha • expr. jedivo: na cestu mu dali kopu jediva • det.: papa • papka • zastaráv. poživeň: zháňať poživeň • zastaráv. chova: biedna chova • zastar. kost: z toho kostu nestučnie • zastar. syt (Sládkovič) • zastaráv. živnosť • zastaráv.: menáž • mináž (spoločné vojenské al. väzenské jedlo) • expr. al. hrub. žrádlo: nemám doma nijaké žrádlo • hrub.: žranica • žranie: myslí iba na žranicu, na žranie • pejor.: brečka • žbrnda (nechutné riedke jedlo): jesť protivnú brečku, žbrndu • hovor. pejor.: gebuzina • babranina • babranica (nechutné jedlo) • hovor. pejor. šlichta (nechutné jedlo) • pejor. zastar.: miškulancie • mišpulancie • subšt. magľajz (nechutné jedlo)
2. požívanie potravy • jedenie: vyrušili ho pri jedle, pri jedení • stravovanie: diétne stravovanie • zastaráv. chova: prijať študentov na chovu • zastar. kost: byť u niekoho na koste
strava 1. pravidelne podávané jedlo: prijať niekoho na stravu • stravovanie: stravovanie v závodnej jedálni • výživa (poskytovanie životne dôležitých látok organizmu v podobe potravy): racionálna výživa • zastaráv. chova • hovor. zastar. kost: byť u niekoho na koste (Timrava)
2. p. jedlo 1
strava, -y ž.
1. jedlo, pokrm, potrava, výživa: výdatná, zlá s., suchá s., ľahká s., rastlinná, zeleninová, mliečna, mäsitá s., tekutá s.; plnohodnotná s.; rituálna s. spojená s určitými obradmi, vyžadovaná náboženskými predpismi; pren.: duchovná, duševná s. vzdelávanie sa najrozličnejšieho druhu; čítanie; Nechce jesť rabskú stravu (Kuk.) nechce byť otrokom.
2. celodenný pokrm, stravovanie: vziať, prijať niekoho na s-u; pracovať za s-u; výdavky na s-u; Pätnásť zlatých mesačne, byt a stravu. (Kuk.) Budem si pýtať plácu za pranie v strave. (Zúb.);
stravný príd.: s-é peniaze, s-é výlohy, s-é trovy; s-é lístky na stravovanie (napr. v závodnej jedálni).
strava ž 1. jedlo: zwerchupsany Jan aby wzdiczky hotow byl ze dwema konmy a kam by kolwek geho (pán) sebu wzal aneboly poslal, aby gemv strawu dal (B. BYSTRICA 1493 SČL); Jarubowa prychodyla, jych v nemoczy opatrovatty, y stravy jym prynossyla (TOMČANY 1572 VZ); wandrownjk potrebuge pocestnu strawu, gako tež werneho towarysse (OP 1685) jedlo na cestu; na misto strawy wseliakeg, maszla a ginsich potrebnich wecszy na kuhinu sucsih fl 40 (SOLOŠNICA 1718); dispensator: wydáwatel strawy (WU 1750); sagina: krmná strawa (KS 1763) výživná; Zozimas witahuge swúg koss a tu strawu predkláda (VP 1764); x. pren mrcha baba stará, ta nechutná strava, souce napoly hnilá, mládenci jest pro peníze milá (RL 1642) 2. pravidelne podávané a prijímané jedlo, stravovanie: sobie ti chudj lide obtiezovali a styskali, zie na strawu nejmieli (SKALICA 1532 SLL); Michalowj Marssowskemu na strawu do stolicze kdy chodil d 25 (ŽILINA 1585); (poručníci) o strawu, ssaty a o gine polosky gi se starati magi (TRENČÍN 1600); z toho my tebe Pánu, magýce od tebe strawu, prospewugeme chwálu (CC 1655); za co se gjm (sluhom) dáwa zaplata a strawa (OP 1685); viduc velku potrebu našu, totižto že by sme našich ovčaruv se stravu vydržati nemohli (H. HÁMRE 1743 LP); starssi towariss podle urideny czechowneho na každi tyden bude mity pget a dwaczet penez uherskich a strawu (CA 1764); nemilug zbytečny naklad w strawe (BlR 18. st) F. kdez by se pak czlowiek tahl na sweho gistinnika, kdyz by byl w czizi zemi, tedy tento musy za nim giti, az k tomv swiedku dogdu, nez tento musy geho na strawie drzeti musí sa mu postarať o stravovanie; (ľudia) trzy dni magi zustati osobnie na swey ztrawie w foytstwi majú sa sami postarať o svoje stravovanie (ŽK 1473); -ička dem k 1: olusculum: strawečka zahradny, bylinka zelena, ssalatek (KS 1763)