stratený príd.
1. kt., ktorého niekto stratil, kt. sa stratil: s-á peňaženka; s. pes zablúdený; s. čas kt. prešiel bez úžitku
2. odľahlý (význ. 1), zabudnutý, zapadnutý: dedina s-á medzi horami, s. kraj
3. opustený (význ. 2), sám, bezradný: cítiť sa medzi ľuďmi s.
4. morálne al. fyzicky upadnutý; stroskotaný: ujať sa s-ho človeka; s-á existencia kto sa nevie uplatniť; som s.! nedá sa mi pomôcť
5. prehratý, beznádejný (v zápolení ap.): s. zápas; s-á situácia; vopred s. boj márne úsilie
● chodiť ako s-á ovca bezradne; všetko je s-é je koniec (snahy ap.); zastaráv. byť na s-ej varte na zapadnutom, odľahlom mieste;
do stratena → dostratena
stratený -ná -né 2. st. -nejší príd.
beznádejný pri ktorom niet nádeje (na zlepšenie, zmenu a pod.) • zúfalý: beznádejná, zúfalá situácia • bezvýhľadný • bezútešný: bezvýhľadný, bezútešný stav • bezvýchodiskový • bezvýchodný • neriešiteľný (z ktorého niet východiska): ocitnúť sa v bezvýchodiskovom, bezvýchodnom položení • zastar. dešperátny: dešperátny stav • stratený • prehratý • prehraný: pacientov zápas s chorobou bol vopred stratený, prehratý • márny: márny boj • expr.: stroskotaný • skrachovaný: stroskotaný, skrachovaný prípad • expr. odpísaný
odľahlý 1. ktorý sa nachádza ďaleko al. bokom od cesty, od istého centra civilizácie a pod. (op. blízky) • vzdialený: žiť na odľahlom, vzdialenom mieste • zapadnutý • zastrčený • zatratený: zapadnutý, zastrčený, zatratený kraj • stratený • zabudnutý • expr. zašitý: stratená, zabudnutá dedinka • pejor. zastar. brdársky (obyč. aj chudobný)
2. p. okrajový 1, vedľajší 3
opustený 1. ktorý zostal bez spoločnosti iných, ktorý je nechaný sám na seba • sám • samotný: starý mládenec žil opustený, sám, samotný • osamelý • osamotený (vyskytujúci sa sám) • osihotený (o veciach): na starosť zostal osamelý, osamotený; široko-ďaleko bol iba jeden osamelý, osamotený, osihotený strom • osirotený • osirelý • osirený • poet. sirý (opustený ako sirota): pocity osirotených, osirelých ľudí; opustený, osirený psík • bezprizorný (ktorý je bez opatery, bez pomoci obyč. dospelých): opustené, bezprizorné deti • zabudnutý • nepovšimnutý • stratený: zabudnutí, nepovšimnutí starčekovia • expr.: samučičký • samunký
2. p. osamelý 1, 2, prázdny 1, pustý 1 3. p. zanedbaný 1, 2
premárnený ktorý vyšiel na zmar • stratený: premárnené, stratené roky • nevyužitý: premárnená, nevyužitá šanca
stratený 1. ktorého niekto stratil, ktorý sa stratil, nemajúci vlastníka • potratený • postrácaný: našli stratené, potratené, postrácané veci • roztratený (ktorý sa stratil po častiach): roztratené dedičstvo • zastaráv. utratený: utratená mladosť • expr. zašantročený • hovor. expr.: zapotrošený • zapatrošený (nachádzajúci sa na neznámom mieste; ktorý nemožno nájsť, objaviť): celú noc hľadal zašantročené, zapotrošené, zapatrošené dokumenty • zatúlaný • zablúdený • kniž.: zblúdený • zblúdilý • kniž. zastar. zablúdilý (ktorý stratil smer, orientáciu): zatúlaný, zablúdený pes (ktorý nemá svojho pána); zblúdený, zblúdilý človek sa našiel • zmiznutý • nezvestný (o ktorého pobyte al. živote sa nič nevie): hľadajú zmiznuté, nezvestné dieťa
2. p. premárnený 3. p. odľahlý 1 4. p. opustený 1 5. p. beznádejný
1. ktorý sa stratil, ktorého niekto stratil, vytratil, vytratený, nemajúci vlastníka, o ktorý dakto prišiel: s-é peniaze; s. pes; hlásiť s-ú vec; nadobudnúť s-é sebavedomie; Parker začal si hľadať strateného syna. (Fig.) Ležal na zemi ako stratený biely kus plátna. (Urb.); práv. vyhlásiť stratený šek (stratenú zmenku) za umorený (umorenú); fyz., tech. s-á rýchlosť rozdiel medzi teoretickou a skutočnou rýchlosťou; hut. s-á hlava horná časť ingotu, ostávajúca najdlhšie v tekutom stave a obyč. obsahujúca dutiny, tlaková hlava;
2. taký, ktorý stratil smer, zblúdený, zablúdený; zatáraný: Má svietiť mestu sťa nočná pochodeň strateným lodiam. (Kuk.); pren. Vrátim sa ako stratený syn (Zúb.) ktorý mravne poblúdil. Sedí stratený v myšlienkach (Kuk.) zamyslený, zadumaný, rozmýšľa.
● chodí, tára sa ako stratená ovca bezcieľne, odlúčený od všetkých;
3. expr. ležiaci stranou, odľahlý, zapadnutý, zabudnutý: s. kút (Jes.); Našiel som sa v horskej dedinke, stratenej v ozrutánskych lesoch. (Štítn.) Kŕdlik sýkoriek ponáhľal sa ponad stratenú dolinku. (Urb.) Osamelý pútnik preputuje hory, doly stratenými cestami. (Dobš.); voj. zastar. ísť na s-ú vartu, stáť na s-ej varte vysunutú (vysunutej) ďaleko do zóny nepriateľa; pren. žiť, živoriť na s-ej varte (J. Kráľ, Kal., Mráz) ďaleko od sveta, bez spojenia so svetom;
4. expr. nemajúci nikoho, opustený, nachádzajúci sa v tiesnivom, beznádejnom stave (telesnom i duševnom); beznádejný: ujať sa s-ého človeka; Bolo jej medzi nimi otupno, cítila sa stratená, opovrhnutá, vyradená zo života. (Min.) Bolo mu ťažko žiť, on bol ako stratený. (Vaj.); s-á situácia;
5. expr. zničený, nešťastný, morálne skazený, stroskotaný: s-á existencia; Stratení ľudia. Kmíni. (Jes-á)
6. expr. prehratý (v zápolení, v zápase, v boji): brániť s-ú vec; Stúpali do vopred strateného boja (Karv.); exponovať sa v prípadoch vopred stratených (Jil.);
stratenosť, ti ž.
stratený príd 1. kt. sa stratil, ktorého niekto stratil: Kapuszta Gyura na zahumnj stretol, snop geden nesucyho, ktery powedal, žeby takowy strateny na ceste nassel (NECPALY 1743); dohowarajjce se tenže Péter s Iánossom strany negakoweho straceneho zbožia (TURIEC 1744); teras sa ponizene utikagicze pred slawny widgek skrzewaže toho strateneho statku (KĽAČNO 1772); domuw jíťi strach bil velký, poneváďč za straťenú Fattimu on mal u bašši vistáť (BR 1785) F. pastýr dobrý k stádu twému pryweď owcy swú straťenú (CC 1655) o opätovnom návrate k viere; (Boh) aby ťi račyl udeliti pomoc ku napraweňi času straceneho (CD 18. st) kt. prešiel bez úžitku; straceny a márnosťách y w hrjchoch stráweny žiwot teba sužuge (BlR 18. st) prežitý neplodne 2. odľahlý, zapadnutý: swiecz wsseckich i na stracene warti no 10 (ŽILINA 1709) 3. morálne al. fyzicky upadnutý: prigmi, otce mug, syna, skrz hrychy prwe straceneho (PI 1749); perditus: straceny, marny syn (KS 1763) 4. prehratý: knez Ondreg prinesl sobe nowý saud protiwko Martinowy, bratru swemu stryčnemu, strany straceneg pri, kteru mel s njm pred prawem, dobiwagjce od neho djl statku dedičného (RUŽOMBEROK 1598); subst s. m kto sa stratil, stratenec: žebi ste radne užitečne panu Bohu bilj, žebich stratiene hledal, raniene hogil, powazowal (KT 1753); (Hadixa) juž naspát mezi tlčících sa míňila utekáť, juž do mora skočiť a čokoliv spravedlive milujícéj za straťeního svého žál a bolesť radďiť múže, čiňiť (BR 1785)