stratégia -ie ž.
1. umenie viesť vojnu; zákl. spôsob vedenia vojny, voj. operácií
2. spôsob plánovania a riadenia činností, ktorými sa má dosiahnuť určený cieľ: hospodárska, obchodná s.; s. hry;
stratég -a mn. -ovia m. odborník v stratégii; kto správne odhaduje možnosti dosiahnuť cieľ: vojenský s.; politický s.;
strategička -y -čiek ž.;
strategický príd.: s. plán; s-é územie, suroviny dôležité z voj. al. hosp. hľadiska;
strategicky prísl.
stratégia [-t-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
stratégia -ie ž. ‹g›
1. voj. základný spôsob vedenia vojny, najvýznamnejšia súčasť vojenského umenia; vojenské operácie vedúce k dosiahnutiu základných cieľov: vojenská s.
2. polit. vedenie politickej činnosti na dosiahnutie politických cieľov: s. politického programu
3. psych. všeobecný spôsob, postup, ktorým určitá osoba rieši problémy
4. mat., kyb. (v teórii hier) súhrn zásahov do riadeného procesu al. konfliktnej situácie
obratnosť 1. dobrá pohybová schopnosť a jej uplatnenie pri vykonávaní istej činnosti • šikovnosť • zručnosť: obratnosť, šikovnosť rúk; obratnosť, zručnosť pri domácich prácach • majstrovstvo • bravúra (mimoriadna zručnosť): majstrovstvo, bravúra pilota • umenie: umenie pohybu • hovor. fortieľ • hovor. expr. kumšt: pri práci s prútím využil všetok svoj fortieľ, kumšt • rutina • cvik (obratnosť získaná častým opakovaním): získať rutinu, cvik v hre, v tanci
2. vlastnosť toho, kto uplatňuje v konaní pohotovosť, múdrosť, bystrosť • šikovnosť • dôvtip: obratnosť, šikovnosť, dôvtip manažéra • umenie • hovor. expr. kumšt: bolo to jeho umenie, bol to jeho kumšt, že sa vec podarila • stratégia • taktika • diplomacia (obratnosť pri dosahovaní istého cieľa) • obyč. pejor.: chytráctvo • prefíkanosť • prešibanosť • ľstivosť (obratnosť spojená s klamstvom, lesťou a pod.)
stratégia p. taktika
taktika premyslený, zámerný postup pri istej činnosti, v istej situácii: zdržiavacia taktika; zvoliť dobrú taktiku • stratégia: stratégia boja • diplomacia: ženská diplomacia
stratégia, -ie ž.
1. umenie viesť vojnu, vojenské umenie: vojnová s. (Mňač.); Učili sa taktiku a stratégiu po vrchoch a priesmykoch. (Kuk.) Nebuzardar ovládal dokonale. stratégiu a taktiku. (Fig.);
voj. náuka o príprave a vedení vojny al. veľkých vojenských operácií;
polit. umenie viesť politický a revolučný boj: leninská s. a taktika veda o vedení revolučného boja proletariátu vypracovaná Leninom;
2. expr. obratnosť, spôsobnosť, premyslenosť v akejkoľvek činnosti: Mám techniku, taktiku a stratégiu schôdzky v malíčku. (Karv.); s. futbalovej hry, s. šachového boja, s. šachu;
strategický príd.: s. plán, s-é územie, s-á poloha, s-é suroviny; s-é letectvo;
strategicky prísl.: s. dôležitý (objekt)