Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst

strach

I. -u m.

1. stiesnený duš. stav vyvolaný očakávaním niečoho nebezpečného, zlého, bátie sa: panický s., s. zo smrti, pred smrťou, dostať s., triasť sa, potiť sa, zmeravieť, umierať od s-u, nahnať niekomu s.; nemaj s.! neboj sa, neobávaj sa!

2. obava, úzkosť o niekoho, niečo: s. o rodinu, o budúcnosť

mať s. báť sa; dostať s. nastrašiť sa

s. má veľké oči keď sa bojíme, zveličujeme nebezpečenstvo; ide z neho s. je strašný; expr.: mať s-u plné nohavice, gate veľmi sa báť; až s. veľmi; veľmi mnoho; žiadne, nijaké s-y! netreba sa obávať

II. vetná prísl. expr. (je) strašné, hrozné: s. pozrieť na neho; bolo s. pomyslieť na to

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
strach ‑u m. i vetná prísl.

strach -chu m.

strach prísl. (vetná prísl.)

-ach/374981±376: adverbiá 1. st. 64→29±14 strach/64→29±14

-ach/374981±376 2.28: substantíva m. neživ. N+A sg. 35322→34684
+223
−153
strach/20656→20691±14 prach/3725 pach/2767 zápach/2157 poplach/1249 rozmach/1117 šach/649→854
+18
−39
krach/728 hrach/488 mach/344→236
+48
−40
almanach/161→200
+7
−13
postrach/166 výplach/104 (10/203)

-ch/5579616→5579614±5984 27.49: substantíva m. neživ. N+A sg. 137479→136200
+425
−294
strach/20656→20691±14 úspech/15457 prospech/13208 vzduch/9835 dych/8799 smiech/7281 povrch/6267 hriech/5876 duch/3814±3 prach/3725 vrch/3531 ruch/3420 výbuch/2839 pach/2767 zápach/2157 oddych/2129 rozruch/2053 (75/22351)

-ch/5579616→5579614±5984 7.10: adverbiá 1. st. 1187→1107
+23
−16
navrch/1075 strach/64→29±14 (2/3)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strachdesiť saľakať sahroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmystrachovať sastráchať sastrašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť?mať obavuobávať satriasť saexpr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúškuexpr. byť pokakanýfraz. expr.: mať plné nohavice/gatepúšťať do nohavíc/do gatí

2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť samať starosťobávať samať obavubyť ustarostenýchvieť satriasť sakniž. trnúťtŕpnuťstŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorelstrachovať sastráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujúhovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti


ľakať sa prežívať pocit strachu • báť samať strach: ničoho sa neľaká; má strach z ťažkostí; bojí sa ťažkostíplašiť sajašiť saexpr. duriť sahovor. expr. myšiť sa (obyč. o zvieratách, pren. o ľuďoch): kone sa plašia; Čo sa plašíš?; dobytok sa jaší, durí; nejaš sa a poďdesiť sahroziť sa (vo veľkej miere): desí sa, hrozí sa vojnyobávať samať obavutriasť sastrachovať sa (ľakať sa s obavami): obáva sa budúcnosti; má obavu zo skúšky; trasie sa o syna; strachuje sa o budúcnosťexpr. stráchať sa: nestráchaj sa toľkofraz. hovor. expr. mať plné nohavice/gate


naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strachzľaknúť saľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strachvyľakať sapoľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakalpreľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakolpodesiť sapredesiť savydesiť sazdesiť sazhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaruvyplašiť sanaplašiť sapoplašiť sasplašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustínastrachovať sanastrašiť sapostrašiť saprestrašiť savystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodomexpr.: vyjašiť sanajašiť sanastráchať sazduriť sazried.: zaľaknúť sazaľakať sanár. zakriatnuť sa (Kukučín)strhnúť sazmeravieťstŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachuexpr. zamrieť: zamrieť od ľakupodľahnúť panikehovor. spanikovať sasubšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný davhovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študentniž. hovor.: poondiať sapoondieť sapotentovať sapotentočkovať sahrub.: pokakať saposrať safraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí


naľakať vyvolať zľaknutie • vyľakaťpoľakať: krik detí ho naľakal, vyľakal, poľakalnahnať strachpreľaknúť: bolesť ho preľakla; bolesť mu nahnala strachpodesiťpredesiťvydesiťzdesiť (naľakať vo veľkej miere, vyvolať zdesenie): výbuch ho vydesilvyplašiťnaplašiťpoplašiťznepokojiť (naľakať v menšej miere): znepokojilo ho, že pôjde na súdvystrašiťnastrašiťpostrašiťprestrašiť (spôsobiť dlhodobejší strach): nastrašil deti, že ich potrestáexpr.: pomátaťnajašiťexpr. zried. namátať: pomátal, najašil celú rodinuhovor. strémovať (naľakať obyč. pred verejným vystúpením): strémovali ho pred skúškouhovor. expr. zbalušiťnár. vynáčiť (Rázusová-Martáková)splašiť (naľakať zvieratá): búrka splašila konepren. expr. myknúť (nepríjemne prekvapiť a naľakať): myklo ho, že sa tajnosť vyzradila


obava pocit stiesnenosti vyvolaný očakávaním niečoho nepríjemného • starosťtieseň: mať obavu, starosť o deti; prepadla ju obava, tieseň, ako sa to skončíúzkosť (obava z neznáma): prežívať úzkosťnepokojznepokojenie (stav napätia z niečoho) • kniž. bázeň: pociťuje bázeň pred skúškoustrach (obava pred nebezpečenstvom): strach z možnej havárie


strach duševný pocit vyvolaný hroziacim nebezpečenstvom al. inou nepríjemnou situáciou: smrteľný strach; strach z nešťastia, z vojnyhrôza (veľký strach): zmocnila sa ho hrôzatieseň (pocit skľúčenosti, depresie vyvolaný obyč. z obavy pred niečím): padá naňho tieseňdeszdesenieúdeszhrozenie (veľký strach): mať v očiach des; pochytil ho údes; nastalo všeobecné zdesenie, zhrozenieúzkosť (pocit neistoty z neznáma): srdce mu zviera úzkosťobava: strach, obava o zdraviestarosť: starosť o deti; žiť bez strachu, bez starostí o budúcnosťkniž. bázeň: cítiť bázeňtréma (strach, neistota pred verejným vystúpením): dostať trémuúžas: zmocňuje sa ho úžaszried. postrach (Lenko)lek. fóbia (utkvelá predstava strachu u neuropatov)


veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodnemnohodosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľovplno: všade bolo veľa, plno krikunemálozaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratilhojnesporovýdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatnehovor.: mocaž-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-ažexpr.: hromadakopahŕbacelá kopacelá hŕbahovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostalaexpr. hory-doly: nasľubovať hory-dolyexpr.: niečodačovoľačočosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsilexpr.: poriadnepožehnane: detí má poriadne, požehnanehovor. expr.: neúrekomvyše práva: starostí má neúrekom, vyše právafraz.: na tuctyna stovkyhovor. expr.: hrôzahrúzaaž bedaaž strachdo aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strachhovor. expr.: bohviekoľkočertviekoľkoktoviekoľkoktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobilhovor. zried. dúže (Hviezdoslav)veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piťpriveľaprimnohonadmierunadmernehovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčíexpr.: preveľapremnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetovkniž. zastar. drahne (Kukučín)subšt.: spústa • habadej


veľmi vyjadruje veľkú mieru, intenzitu (op. trocha, málo) • hodneznačne: veľmi, hodne, značne mu pomohlinemáloveľamnoho: nemálo, veľa, mnoho sa zamýšľa nad budúcnosťouvysoko: vysoko si vážia svojho učiteľaneobyčajnenezvyčajnenevšednemimoriadneosobitnezvlášťkniž.: nezvykleneobvykleobzvlášťzastar. obzvláštehovor. extra: podať neobyčajne, nezvyčajne, nevšedne dobrý výkon; stretnúť sa s mimoriadne, osobitne, zvlášť zaujímavým človekompozoruhodneobdivuhodnekniž. úctyhodne: získať pozoruhodne, obdivuhodne, úctyhodne veľký náskokneprimeranenepomerneneúmernenadmerneenormne (presahujúc normálnu, určenú mieru): mať neprimerane, neúmerne, nadmerne vysoké nároky; nepomerne, enormne veľká spotrebapriveľmiprílišprílišnenadmieru (nad náležitú mieru): priveľmi, príliš často; prílišne, nadmieru si to pripúšťananajvýš: nanajvýš ohľaduplný prístupabnormálnenenormálne: abnormálne, nenormálne úzkostlivý prístupnadpriemernenadnormálne (nad istú mieru): nadpriemerne, nadnormálne úspešné predstaveniepodpriemernepodnormálne (pod istú mieru): podpriemerne, podnormálne nízky stavnevídaneneslýchanenevýslovnenevysloviteľnenevypovedateľneneopísateľnenepredstaviteľneneuveriteľnenezabudnuteľne (tak veľmi, že to bežne nevidieť, nepočuť, že sa to nedá ani vysloviť, opísať, predstaviť, uveriť, že sa na to nedá zabudnúť): nevídane, nepredstaviteľne, neuveriteľne presný zásah; nevýslovne, nezabudnuteľne krásny zážitoknesmierneohromnevrcholne (veľmi čo sa týka rozmerov, intenzity, významu): nesmierne, ohromne, vrcholne dôležité rokovaniemocnesilnetuhohovor. fest: mocne, silne, tuho stiahnutá topánkaťažko: otec bol ťažko chorýhovor. expr.: neúrekomneúrečnenár. neúročne: narobil sa neúrekom, neúrečneexpr.: riadneporiadnenaplnonáramne: riadne, poriadne, náramne si vydýcholexpr.: obrovskyúžasnezávratnekolosálne: obrovsky, úžasne ťažký balík; závratne vysoký stožiarexpr.: šialeneukrutneukrutánskyhovor. expr.: hroznehrozitánskyhromskystrašne: je šialene, ukrutne, hrozne, strašne zaľúbenásubšt. nehorázne: nehorázne nás oklamaliexpr.: až bedaaž hrôzaaž strachaž hanba: vychudnutý až beda, až hrôzaexpr. a ako (v replike): Tešíš sa? – A ako.expr.: čertovskydiabolskypekelnepotvorskyhovor. expr. paromsky: čertovsky, diabolsky, pekelne zložitá situácianár. velicesubšt.: bohovsky • bohove • bohovo • hovadsky • hovädsky • konsky • sakramentsky • expr.: preveľmiveľmi-preveľmiprenáramneprenesmiernepreukrutnenár. prevelice (vyjadruje vysokú mieru, intenzitu)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

strach, -u m.

1. tiesnivý pocit človeka (i zvieraťa) vyvolaný hroziacim nebezpečenstvom al. inou nepríjemnou, zodpovednosť vyžadujúcou situáciou, tieseň, obava, bázeň, hrôza: smrteľný, chorobný, úzkostlivý, panický, hysterický s.; s. zo smrti, pred smrťou, s. z nešťastia, z neistoty, z vojny; s. z nezamestnanosti, z biedy a hladu; s. z tmy (vám.); s. pred výsmechom, s. pred budúcnosťou; zjajknúť, skričať, skríknuť od s-u, potiť sa od s-u, zmeravieť, stuhnúť od s-u, s-om; onemieť, omdlieť od s-u; zblednúť, od s-u; zutekať, utiecť od s-u, zo s-u; ošedivieť, zošedivieť od s-u; srdce sa mu zviera od strachu (Taj.); triasť sa, trnúť, tŕpnuť, stŕpať s-om, od s-u; I strach ma začal obchádzať. (Kuk.) Nadchodil ho strach. (Dobš.) Prišiel na mňa ešte väčší strach. (Tomašč.); mať s. obávať sa, báť sa; dostať s. zľaknúť sa, naľakať sa; mrieť, umierať s-om, od s-u pre niekoho, pre niečo veľmi sa báť, veľmi sa strachovať o niekoho; ide z neho s. je strašný, treba sa ho báť; hovor. posmeš. má strachu plné gate, plné nohavice veľmi sa bojí, je bojazlivý, je poľakaný; Strach má veľké oči (prísl.) kto sa bojí, zveličuje nebezpečenstvo; hovor. expr. žiadne, nijako s-y zvolanie pri uspokojovaní, posmeľovaní, povzbudzovaní niekoho; nemaj, nemajte obavy, nebojte sa; Cez deň raz zakašlete a už také strachy! (Tim.) a už sa tak obávate;

2. starosť o dakoho al. dačo spojená s určitým nepokojom, obavou, úzkosťou: s. o budúcnosť, s. o dieťa; O Trenkera sme mali strach, ze ho niekde tma zachytí. (Bedn.) Ciľu vychytil náramný strach o seba i o muža. (Taj.) A aké strachy boli pre ňu! (Tim.)

3. zastar. osoba al. vec, ktorej sa treba báť, postrach: Ten by bol hrúzou Európy a strachom sveta celého. (J. Kráľ)

4. hovor. expr. má funkciu príslovky; a) vyjadruje veľkú mieru, veľmi, veľmi mnoho (obyč. v spojení strach, na strach): Vo dverách zjavil sa pán poslanec. Zamosúrený na strach. (Urb.) Otrhaní boli na strach. (Jégé) Už svíň zdochlo od jari u nás i po dedinách ... strach a hrôza. (Taj.) Jaj, ako ja len rada tancujem — strach. (Jes-á); b) (obyč. s neurč.) (je) strašne, hrozne, strašlivo: s. na to myslieť, pomyslieť; s. pozerať, pozrieť; s. to počúvať

strach
I. m
1. stiesnený duševný stav vyvolaný očakávaním niečoho nebezpečného, bátie: lide temer wyc strachem, nežli hladem zemdléwali (P. ĽUPČA 1570); nesmelj na každj hrmot po ženskj se strachem trase (KoB 1666); času nočniho prišli husari na šance, kterychžto rozšafnost veliky strach jak našim domacim, tak i lidem prišlym spusobili (OMŠENIE 17. st LP); Andreas od welkiho strachu nyewedyel, čuo robity (KRUPINA 1722); pry krádežy smely bywa, potom w strachu žige (GV 1755); strach smrti mnohým častokráte za gednu noc ssediwe wlasy spúsobil (ŽS 1764) obava o život
F. od strachu až popustil (SiN 1678) veľmi sa bál; (ľudia) naplnili sa strachem a diwem s toho, čo se gemu bylo stalo (KB 1756) vyľakali sa; wihoď wssecek strach ze srdce prestaň sa báť; strach a hruza z neho gide je strašný, treba sa ho báť (GŠ 1758); rigent comae terrore: pre strach powstáwagú wlasy (KS 1763) veľmi sa bojí; Hadixa na každé i listu stromu pohnuťí strachem mrela veľmi sa bála; sám strach i proťi vúli jazik tvúj zavázal nedokázal si prehovoriť (BR 1785); ga bi som umrela od strachu, kdíbí tu u nás bolo traseňí zemi (DS 1795) veľmi by som sa bála; negednomu zuby od strachu hrkagj, když okolo vssj gule mu frkagj (BrV 1799); odkut wssecek strachem prehnaty počal (rehoľník) utekati (MK 18. st) prestrašený
2. obava, úzkosť o niekoho: gestli budess syna maznat, k strachu ťe prinuti (GV 1755); pan Okoličany s toho strachu, žeby brat geho zabity bil, šabli staru s klina zchitil (OKOLIČNÉ 1785)
3. varovanie, výstraha: prietrž takowym wistupkum učinena byla pro strach a k wistraze ginym (VRÚTKY 1737); kapitan, kdiž ludja takowe owoczja kradli, pre strach do wetra strjelal (LIPTOV 1773); panske pravo pan deržel na nas, ku kteremu pravu pre strach dvanace nas sedlakuv pan dal zehnat a po deset palic biti (V. SLIVNÍK 1773 LP)
4. osoba al. vec, ktorej sa treba báť: terricula: strassydlo, strach; occursaculum: stach nočny, obluda, strassydlo (KS 1763); synku, toho strachu sa my nisst nebogjme (ZÁTURČIE 1761)
II. vetná prísl (je) strašné, hrozné: tretj obročnia skoro pry hambalkach, kdežto na 10 marek sladu bylo, žie strach tam bylo choditj (DUBNICA n. V. 1722); osskliwy ge w sweg podobe, strach nanho hledeti (GŠ 1758); dwe (dámy) boli medzi ňimi tak sspatné, že strach bolo spozreť na ňe (DS 1795); zle, až strach gest powedeti (CD 18. st)

Strach_1 Strach Strach_2 Strach
strach
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) strach
G (bez) strachu
D (k) strachu
A (vidím) strach
L (o) strachu
I (so) strachom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) strachy
G (bez) strachov
D (k) strachom
A (vidím) strachy
L (o) strachoch
I (so) strachmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

horlivosťou sa tají strach zèle cachait la peur
je vychutnať strach, ktorý est de goûter la peur, qui
pre strach zo sporov de peur des litiges
prišli naháňať strach a rozrušovať ma faire peur et m'impressionner
sa triasli strachom vo vestibule tremblaient dans le vestibule
strachu alebo z lásky crainte ou d'amour
vidíte ich strach, vidíte voyez leurs transes, voyez
vychutnať strach, ktorý ich goûter la peur, qui les
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu