stráň -e ž. úbočie, svah: strmá, slnečná s.; na s-i sa pasú ovce
stráň -ne pl. G -ní D -ňam L -ňach ž.
stráň p. svah
svah časť terénu zvažujúca sa, skláňajúca sa do doliny al. do roviny: mierny, prudký svah; spúšťať sa po svahu • stráň: na stráni rastú jahody • úbočie • úboč: cesta vedúca úbočím, úbočou • úbočina (Hviezdoslav) • strmina • zráz • úplaz (strmý svah): ísť hore strminou; zľadovatený zráz; rútiť sa dolu úplazom • úšust (strmý svah pokrytý zosúvajúcimi sa skalami): spustiť sa dolu úšustom • grúň (zalesnené horské úbočie): ovce sa pasú na grúňoch • stena (zvislý svah): skalnatá stena • breh: stúpajú hore prudkým brehom • zried.: príkrina • zábrežie (Sládkovič) • spust (Laskomerský) • kopec • vrch (vyvýšenina v teréne al. jej jedna časť): motor dobre neťahá do kopca; ísť na bicykli dolu vrchom • nár. lazina
stráň, -ne, -ní ž. časť vrchu, hory spadajúca do roviny, úpätie, úboč, úbočie, svah: holá, pustá, príkra, strmá s., zelená s., lesná s., slnečná s.; Rozľahlé stráne, vysoké končiare, hlboké údolia. (Fr. Kráľ) Na pobelavých stráňach vrchov pasú sa ovce. (Ondr.)
stráň, stráňa ž časť vrchu spadajúca do roviny, úpätie, úbočie, svah: messtenin nass pristupil pred nas a prosil, aby se gemu do mestenskych knych zapisala strana slobodna nad hamrom pod Mlinskow horow; stranu y luku Mazuch sebe y swogym detnym detom kupil (JELŠAVA 1597); ( 1607); pahrbkowe a strane k wrchu gduci poprikry, pristrmy gsau (KoA 17. st); (ľudia) szu jak lyev okrutni, i jak lyevátko, gdi hladuje, zasedaju na sztrán (DŽ 1752); zložil žalobu pan richtar, že Iano Holec neuctiwe se k nemu mage, když mu rozkazowal owes na stranj wgazat, powedal, rob y ti gako druhy ludga (PONIKY 1799); -ička dem: straničku dominus Ratki posjal (JELŠAVA 1743) P. tpn Ztrany ( 1356, 1387), Stranyawa ( 1483 Stráňavy v Trenčianskej VSO); Stranska ( 1368), Stranske ( 1456 pri Žiline VSO)