stanica -e -níc ž.
1. miesto, kde zastavuje vlak al. kde sa vypravuje (diaľkový) autobus; budova na tomto mieste vybavená na riadenie dopravy: železničná, autobusová s., hlavná, konečná s., vlak vchádza do s-e
2. pracovisko s vybavením na rozlič. služby verejnosti al. výskum: požiarna s., s. prvej pomoci; meteorologická s.; vysielacia s.; → satelitná s.;
staničný príd.: s-á reštaurácia;
stanička -y -čiek ž. zdrob. k 1
staničný -ná -né príd.
nádražný -ná -né príd. 1. žel. ▶ vzťahujúci sa na nádražie, obvod stanice s koľajovým systémom a príslušnými zariadeniami: zabezpečovať úpravu koľajísk v nádražných priestoroch 2. správ. ▶ staničný: nádražná budova, hala správ. staničná budova, hala; nádražná reštaurácia správ. staničná reštaurácia
stanica, -e, -níc ž.
1. miesto, kde zastavuje vlak al. iný hromadný dopravný prostriedok; ústredná budova i s priľahlými budovami nachádzajúca sa na tomto mieste: železničná stanica. hlavná s., nákladná s.; konečná s., prestupná s.; Rýchlik vchádzal do stanice. (Hor.) Šli spolu k najbližšej stanici. (Jégé)
2. miesto, kde pôsobí. vykonáva svoju činnosť nejaká ustanovizeň. technická služba ap.: požiarna s., hygienicko-epidemiologická s.; strojová a traktorová s.; výskumná s., pokusná s., šľachtiteľská s.; čerpacia s.; meteorologická s., záchytná s. miesto, kde zadržujú opilcov a rušiteľov verejného poriadku; rozhlas. vysielacia s.; televízna s.;
pren. hovor. miesto na stupnici rádiového prijímača. kde možno zachytiť vysielanie príslušnej vysielacej stanice;
3. zastar. pôsobisko. obyč. učiteľa al. farára: Otca prehadzovali zo stanice na stanicu. (Vaj) Radil sa [Tichý] so ženou ohľadom detí, a prichystal sa aj na zmenu stanice. (Taj);
staničný príd.: s-á budova, s-á reštaurácia, s-é hodiny, s-á pokladnica, s-á čakáreň; s. personál, s. dispečer;
stanička, y, -čiek ž. zdrob. expr.