stály príd
1. (o veciach) neprerušený v čase, neustály, ustavičný: hledme biti ohrazeni a ozdobeni takowto modlitbow stalow a pewnow, abi tak tento sseredni diabel nad nami nemohol ukrutenstwi swe prowoditi (TC 1631); zdrawi staleho a pokoge žadostiweho na mnohe letha winssugem (KEVICE 1699); nebesa tak dywnim krutenym, tak stalym a polahodnym poradkem se sprawugj (PP 1734); bog stalj a ustawičnj gest žiwot na tegto zemy (KT 1753); okolo 22. dne mesice (februára) stala zima gus widrzj do konce (PR 18. st)
L. takoweho kazatele bychom nykoly nechwalyly, že nowym a teprwa gako z negake sskorepyny wylyhlych czyrkwy a sektam takowy staly wek prypysuge (ŠV 1675) stálosť; czo sem y tam chodyl tymyto czasy z hagnyky do pola, nebywsse staleho czasu, zadney (zveri) sme nedostaly krome zagaczow (NEMŠOVÁ 1687) ustáleného počasia
2. nemenný, pevný, konečný: na to wedle obyczege lydkupp nalili tak, ze ta kupe ma byti stala a od nikoho porussena (P. ĽUPČA 1552); prawo poctywe twrdy a zmocnuge testament dobreg pamety Jakuba Lacowyca, aby byl pewny a staly (S. ĽUPČA 1613); tento zapys podle doswečeny staleho swedectwy se dal zapysaty (TURANY 1670); (drevo cédrové) stale gest, čerw ho newerta (TeP 1746); rozkas krale ma bit staly, gak ge dobry w sobe (GV 1755) konečný
L. ostatnu cžastku mne stalim prawem prinaležegicy a Gych Milostiam w tento čas odewzdanu, w tisicz tollyarech wladaty a užiwaty mohly (BYSTRIČKA 1742) ktoré je v platnosti; inerrantes stellae: stálé, neblúdné hwezdj (KS 1763 astron) stálice; s. a pevný, s. a nepohnuteľný, s. a nedotknuteľný adm kt. je neporušiteľný v právnom zmysle: aby ta kupe stala byla a pewna (SLIAČE 1578); tento testament činil gsem hlubokým rozwaženjm, aby byl stálý a nepohnutedlný (s. l. 1627 E); chtegic, žeby (statok) bol we wssetkych punktoch staly a nedotknutedlnj (ORLOVÉ 1694)
F. držať niečo za s-e práv pokladať za nemenné niečo: tuto mu posledny wuly we wssetkych punktoch a clausulach za staly držely (ŽILINA 1649); na co y prystawame a za stalu wecz az do smrty nasseg drzety chceme (KRUPINA 1683)
3. kt. sa pravidelne niekde, v niečom vyskytuje, pravidelný: od pameti G. Milosty yarek in deutro specifikowany staleho odteku prez mjsto gjste nemjwal (TURIEC 1726); mnoho k wecy tegto osoži stály porádek zachowáwati, proto má statku čtyrykráte cez den w gednakém cžasu, w gednakeg miry (VOv 1779); w starosti syce ňeosožy, že nas hrychi zaňechawaju, než potrebno jest, aby sme y mi wšecke hrychi umyslné a stalé zaňechali (CDu 18. st)
4. (o človekovi) nemeniaci svoje názory, city, presvedčenie, majúci pevný charakter: ty toliko staly a pewny bucz w wiere (BAg 1585); polozili petadwaczet zlatich prwssiemu mlinarowy, kteri bil dal takowe penize Geho Welkomožnosti, abi gim tim stalssy a gistegssy bil (DOMANIŽA 1664); Salomon Lazary wyznal, že kdy ssiel do Sswedliare, odkazala Orteyna skrze neho gednemu Danielowi, že čy gest stali sweg wjry (SLAVOŠKA 1667); prosime tobe, (Bože), abis nas račil posilnity a stalich včinity (AgS 1708); gako na stribrnem stlupe ge koruna, tak manželka w dobrem stala a w srdcy swem swata (GV 1755); (diabol) stále w Bohu srdce ani z misslenkámi, ani z ginjm fortelem a ossemetnosti nemuže prewratiti (VP 1764)
F. byť s. v reči, v rečiach, v slove, byť s. ako v reči, tak i v skutku konať tak, ako sa povedalo, nemeniť povedané: tito, kdy byly spytowany, nebyly staly w teg recžy (P. ĽUPČA 1691); nebo ona slibuje, že chce stála v svých řečech byti a jednému každému, mládencu i vdovcu, chutne držati a dosť učiniti (RL 17. st); neb kdy se komu zawaže swjm pjsmem člowek, tehda, bytby zatjm chtel zelhati, nemuže, neb ho zapis geho zadrži w tem, že musj staly byti w swem slowe (LKa 1736); (Jan Krstiteľ) že gest zmužily a staly gak w rečj, tak y w skutku (CS 18. st)
5. kt. sa stal, odohral: chronica: o stálich vecech psane knihy (LD 18. st); -e prísl k 1: w tem gest nassel na nassem cztnem prawe, ze ma platiti od teho dworu dewet quent., a to ma byti stale až naweky (P. ĽUPČA 1512); jak v duchovnych, tak take i v telesnych vecech vinšovati neprestavame, pritom swu poddanost stale oferujeme (KĽAČNO 1647 LP); weči a wečy terchy na tych guž pram žebraku nassych poddanych sa stale ukladagu (VRŠATEC 1685); modlitba stale stala cirkwj krestianskeg za Petra, abj mu Buch wssemohucj pomohl wigitj z wezenj toho (KT 1753); continuate: ustawjčňe, stale, zetrwáňliwe; continuo: ustawjčňe aneb stále pracugem, bez prestánku robjm, ďelám; profluus: stale tekúcy (KS 1763); k 2: aby ta wecz napotom po weky bez porusseny zadneho moczne a stale trwala (P. ĽUPČA 1549); neb sskarlaty od mastj wzacny od zlich hostj zridka stale obstogj (BV 1652); toto pak dokonalj, abi se buducnymj časmj pak skrze predgmenowanych p. bratou, tak y Gich Milostj, stale a nepremenitedlne zadržalo (SUČANY 1677); k 3: ktera (smrť) stale lidi morduge a zabiga (KT 1753); (poddaní) hotar swuog na try pola magu rozdeleny, ktere role stale magu každy ku swogim gruntom a sedlactwu (HELCMANOVCE 1771 E); rúcho, kterím sa stále odíváš (BR 1785); k 4: žaden was z ruky geho newytrhne, gen pri nem stale a mocne zustawegte (SP 1696); tota jeszt obetzna kresztzánszká véra, chtorú volyáchto stsire i sztálye nyeveruje (MCa 1750); negare aliqvid et in eo perstare: až dokónca ňečo zapjrati (KS 1763)
F. abychom w nadiegy gistee spolu y z ginymi cztnostmy krestianskymy tobe se lybiczimy rozmahali a rostli a stale w slowu twogom swatom a prawom poslussenstwy až do koncze zetrwali (BAg 1585 náb) plnili Tvoje nariadenia, príkazy; s. sa mať náb nepodliehať ničomu, nemeniť sa, zostať verný: a kdjbj na nas pripadlo (pokušenie), nekwapme, ale stale se megme; pripraw dussy twu ku pokussenj, spraw srdce twe, stale se meg a nekwap, kdjž bj na te uwedeno bjlo (CS 18. st); -osť ž
1. (o veciach) nemennosť, pevnosť, trvanlivosť: tehda zadna nebude tomuto konanj a talowany stalost (ZVOLEN 1547); pro pewnegssy gistotu tegto sweg zmlowy pyly pred prawom lydkup a pro stalost gegy daly do meskich knich swu kupu zapsaty (P. ĽUPČA 1585); abi tato wecz swu stalost mela (SLIAČE 1602); a tak tento mug testament prosim, aby po meg smrti w stalosti zachowan byl (ZVOLEN 1635); abi predpisani geg testament a ostatni wule wečži wažnost a stalost mela (PREŠOV 1700); (hájna hora) w stalostj pre mogu potrebu rostla a zustawala (LIPTOV 1774)
L. dictorum conventorumque constantia et veritas: stálost smlúwi aneb pogednaňá (KS 1763) neporušenosť; žeby list gednakeg stalosty sa obdržal, magu šnury na slobodne wiwesene byty (WT 1790) získal určenú rovnakú kvalitu; s. a pewnejšiu istotu, istotu, pevnosť a s., s. a pevnosť, s. a úrečitosť, s. a upevnenie, s. a istotu a zdržanie, s. a verenie, s. a bezpečnosť práv v záverečnej formulke záruku, že sa bude konať podľa práva: a my pro stalost a pewneyssi istotu to w knyhi nasse gsmie kazaly zapsaty (ŽK 1473); pro lepssy pak stalost a pewnost gedney kupe y druhey dali sobie do mestkych knych zapsati (P. ĽUPČA 1586); w ktereg transactij pro wedssy stalost a vrečitost dali sme tento nass podpečetenj list pred zwrchunapsanjmi panmi a prjtelmi nassymi (KRUPINA 1633); kteryžto pro lepssy tegto weczy stalost a vpewneny znamo se cžiny (BÁNOVCE n. B. 1636); my zrwchupsany cechmyster pro lepssy stalost a ystotu a zdrženy y pamatku wečitu k tymto artykulom aneb sprawam pečet prytysknuty sme poručyly (CA 1698); pre lepssy pak tegto weczy stalost a wereny, dalj sobe zapisatj; pro lepssy tegto wecy stalost a bespecnost (BÁNOVCE n. B. 1713; 1715)
2. nemennosť, názorov, citov, presvedčenia, pevnosť charakteru: kdi Duch Swati wedie a ridi čloweka ku praweg znamosti Božeg, k praweg wire, k nadegi, k Panu Bohu, ku trpezliwosti a stalosti (TC 1631); na čem se tuto wice diwiti mass? Na stálosti-ly newinneg matrony aneb na bogazliwem srdcy mladence? (SK 1697); Kristus Pan chwalil sw. Jana pro jeho stalost, že se any na ohled na Herodesa krale, anj skrze bazenj žalare odstrassity nedal (Le 1730); dag mi stálost w srdci, abych ho (diabla) zapowrhla (KB 1757)
L. Andreas Bobak aby nabuducne swjch rečý stalost zachowawatý se naučil (S. ĽUPČA 1782) plniť vyslovené
3. stav, pevnosť, tvrdosť niečoho: wssecky stranky sweta tohoto w takowemto newyslowitedlnem porádku pres tolko tysic lét tak welku stálosty trwagu (PP 1734); hrnčar ohňem swoge hrnce ku stalosti pali, neňi dobry hrňec, ktery w ohňi se rozwali (GV 1755); soliditas: pewnost, twrdost, stalost; commoditas corporis: dobrá stalost ťela (KS 1763)