sprievodný príd.
1. kt. sa vyskytuje súčasne s niečím, v súvise s niečím: s. znak, s-é okolnosti (choroby)
2. kt. sprevádza, sprevádzajúci: s-é vozidlá, s. konvoj; s. text (k hudbe); s. list odporúčanie, preukaz (na cestu)
sprievodný -ná -né príd.
1. vyskytujúci sa, objavujúci sa súčasne s niečím, v súvislosti s niečím, sprevádzajúci niečo: s. zjav, znak, s-é okolnosti; s-é pohyby; s-é práce, úkony; iek. s-á liečba; min. s. nerast vyskytujúci sa spolu s rudou; lingv.: s. vokál objavujúci sa pri vyslovení slabičnej spoluhlásky; s. dej ktorý je v časovom vzťahu k inému deju (súčasný, predčasný, následný); bot. s-é bunky ktoré sa pripájajú k cievnemu zväzku; geom. s. trojhran ktorý sa zavádza ako základ pri vyšetrovaní priestorovej krivky; práv.: s-é konanie časť súdneho konania, v ktorom sa vykonávajú dôkazy; s-é prostriedky ktorými sa v úradnom konaní zisťuje skutkový stav;
2. ktorý tvorí sprievod, ktorý niečo sprevádza: s-á loď; s-á hudba; s text, výklad; s-é slová; nariekavý sprievodný chór ženičiek (Taj.); odb. s. list úradná listina obsahujúca údaje potrebné napr. pre prevoz zásielok, slúžiaca ako preukaz ap.
sprievodný [spro-] príd kt. odprevádza, sprevádza: doprowoďny, odprowoďny, sprowodná ďewka, služebnica, která za paňu chodj (KS 1763) komorná