spoločenský príd.
1. týkajúci sa ľudskej spoločnosti, sociálny: s. poriadok, s-á trieda, štruktúra; s-á výroba uskutočňovaná v spoločnosti a umožňujúca jej život; s-á angažovanosť za záujmy spoločnosti; s-é vedomie, vzťahy; s-é vedy
2. týkajúci sa kontaktov ľudí v bežnom živote: s. život, s. dom; s-é hry kolektívne; klub s-ých tancov; s-á komunikácia
3. vhodný do spoločnosti: s-é vystupovanie, s-é šaty
4. kt. má rád spoločnosť, družný: sused je s. človek; zool. s. hmyz žijúci v spoločenstve
● stúpať po s-om rebríčku robiť kariéru;
spoločensky prísl.: s. užitočný, aktívny, s. sa uplatniť; s. neprispôsobivý občan;
spoločenskosť -i ž.
spoločenský -ká -ké 2. st. -kejší príd.
kolektívny ktorý sa týka kolektívu, ktorý patrí kolektívu (op. individuálny) • spoločný: kolektívne, spoločné riešenie úlohy; kolektívne, spoločné záujmy (op. osobné, súkromné) • hromadný: hromadné ubytovanie, hromadný zájazd • tímový • skupinový: tímová, skupinová práca • spoločenský (určený pre viac ľudí): spoločenské hry • všeobecný (týkajúci sa väčšiny al. všetkých): všeobecný súhlas
nadosobný širší, vyšší ako osobný • nadindividuálny: sledovať nadosobné, nadindividuálne záujmy • všeobecný • spoločenský (týkajúci sa všetkých, spoločnosti): mať zmysel pre všeobecné, spoločenské dobro
príležitostný uplatňovaný, používaný pri istej príležitosti • slávnostný • spoločenský • sviatočný (i pren. expr.): príležitostné, slávnostné, spoločenské, sviatočné šaty; príležitostný, sviatočný vodič (s malými skúsenosťami; ktorý jazdí zriedka) • výnimočný (urobený, vykonaný výnimočne pri istej príležitosti): bola to výnimočná kúpa
slávnostný ktorý súvisí so slávnosťou, ktorý je na ňu určený; vyznačujúci sa dôstojnosťou, vážnosťou, veľkoleposťou, vznešenosťou a pod.: slávnostný koncert • sviatočný • spoločenský • parádny • lepší (určený do spoločnosti, na nejakú príležitosť, udalosť) • výnimočný • nevšedný (op. bežný, každodenný): obliecť si sviatočné, spoločenské, lepšie šaty; parádna uniforma; výnimočná, nevšedná chvíľa, spoločenská udalosť • gala • zastaráv. gála (ktorým obyč. slávnosť vrcholí): gala večer, program • reprezentatívny • reprezentačný (vhodný, určený na reprezentáciu; obyč. o oblečení) • dôstojný • vážny • patetický • vznešený • kvetnatý (obyč. o ľudskom prejave): príhovor predniesol dôstojným, vážnym, patetickým hlasom, tónom; otvoriť výstavu vznešenou, kvetnatou rečou • obradný (slávnostný ako pri obrade): dostalo sa jej obradného privítania • povznášajúci • povznesený: povznášajúca atmosféra obradu, povznesená nálada • majestátny • kniž.: velebný • svätý (vyznačujúci sa majestátnosťou, velebnosťou): nad sieňou sa vznášalo majestátne, velebné, sväté ticho • oslavný (určený na oslavovanie): oslavné fanfáry
spoločenský 1. ktorý sa týka ľudskej spoločnosti a javov s ľudskou spoločnosťou spojených, ňou vytvorených • sociálny: spoločenský, sociálny pokrok; spoločenské, sociálne zápasy • humanitný (skúmajúci ľudskú spoločnosť, zameraný na spoločnosť; op. prírodný): humanitné vedy • verejný • všeobecný • kniž. pospolitý (v spoločnosti rozšírený, známy): predstavitelia verejného života; dbať na verejné, všeobecné blaho (op. osobné, súkromné); uprednostňovať všeobecné záujmy; rozprúdiť pospolitý život • kolektívny (op. individuálny): kolektívny charakter výroby, kolektívne hry
2. ktorý je určený, vhodný do spoločnosti, spoločnosťou vyžadovaný • slávnostný • sviatočný (op. bežný, všedný, každodenný): spoločenská, slávnostná udalosť; slávnostné, sviatočné šaty • slušný • uhladený: slušné, uhladené správanie • salónny • oficiálny (trochu strojený, nie celkom uvoľnený, nie dosť prirodzený): salónne gestá; salónne, oficiálne vystupovanie
3. ktorý sa dobre cíti v spoločnosti, medzi ľuďmi (op. samotársky, nespoločenský): priateľ je veľmi spoločenský typ • komunikatívny (ktorý ľahko nadväzuje kontakt, rozhovor a pod.; op. nekomunikatívny): je dosť komunikatívna • priateľský • družný • kamarátsky • bezprostredný (op. uzavretý, nedružný, nekamarátsky): skupina priateľských, družných, kamarátskych, bezprostredných mladých ľudí
sviatočný ktorý sa týka sviatku; ktorý je určený na sviatok • nevšedný • výnimočný (op. všedný): všade vládla sviatočná, nevšedná atmosféra; konečne prišla očakávaná sviatočná, výnimočná chvíľa • slávnostný • spoločenský • parádny • expr. kostolný (o oblečení): slávnostný, spoločenský, parádny oblek; kostolné šaty • nedeľný • nedeľňajší (ktorý býva v nedeľu, určený na nedeľu): sadli k nedeľnému, nedeľňajšiemu obedu; to je nedeľný kabát • voľný (op. pracovný): príjemne stráviť sviatočné, voľné dni
1. týkajúci sa ľudskej spoločnosti v jej historickom vývine, vzájomných vzťahov ľudí, vzájomného styku ľudí, sociálny: s-é javy, pomery, problémy, otázky; s-é premeny; s-é triedy; produkty spoločenskej práce; s-á podmienenosť; s. význam, s-é poslanie (napr. literatúry, umenia); s. pokrok; nový, lepší s. poriadok, nové, lepšie s-é zriadenie; socialistický, kapitalistický s. poriadok, socialistické, kapitalistické s-é zriadenie; s-é vlastníctvo (výrobných prostriedkov); s-é vzťahy utvárajúce sa medzi ľuďmi v procese ich spoločnej činnosti; s-á výroba uskutočňovaná v spoločnosti a charakterizovaná vzťahmi pracovných síl a výrobných prostriedkov; zákonitosti s-ého vývinu; s-é bytie podmienky materiálneho života spoločnosti (spôsob výroby, ekonomické zriadenie spoločnosti); s-é vedomie filozofické, politické, náboženské, umelecké názory; s-é vedomie je určované s-ým bytím (Marx); s-é vedy humanistické (na rozdiel od matematických a prírodných); práv. s-á zmluva zmluva, ktorou sa dve osoby al. viac osôb zaväzuje, že urči tým spôsobom prispejú na dosiahnutie určitého spoločného cieľa;
2. týkajúci sa ľudí v ich vzájomnom styku v každodennom živote, pri práci, zábave ap.; v buržoáznej spoločnosti týkajúci sa jednotlivých vrstiev spoločnosti podľa sociálneho zaradenia, najmä tzv. vyšších, bohatých a vládnúcej triedy: s. život; s. úspech; s-á mienka, s-á konvencia; s-á udalosť napr. ples, sobáš- ap.; s-á miestnosť obyč. väčšia, slúžiaca na oddych, napr. v chate, v hoteli ap.; keď sa stal ministrom a keď prišli s tým postavením spojené spoločenské povinnosti (Urb.); s-é uplatnenie; s-é poklesky (Karv.); s-é hry spoločné, kolektívne; mať (vysoké) s-é postavenie; s-é rozdiely; udávať s. tón; s-á smotánka príslušníci vládnúcej triedy; s. škandál; s-á loz, pretvárka; pren. stúpať po s-om rebríčku robiť kariéru; lit.: s. román zachycujúci život spoločnosti v širšej historickej súvislosti; s-é piesne umelého pôvodu, spievané obyč. v mestských vrstvách (na rozdiel od ľudových);
3. vhodný, primeraný do spoločnosti, bežný, zaužívaný v spoločnosti: s-é správanie, vystupovanie; pravidlá s-ého správania; s-á výchova; s-é šaty, topánky určené do spoločnosti, slávnostné, napr. do divadla ap.; s. takt; ľahký s. hovor (Tat.) konverzačný;
4. ktorý má rád spoločnosť, družný; skúsene, obratne sa pohybujúci v spoločnosti: Človek je tvor spoločenský. — Pani Jarošová je veľmi milá, spoločenská dáma. (Ráz.) Vlček bol spoločenský a zhovorčivý. (Mráz); včel. s-é včely žijúce v rojoch;
5. zastar. spoločný, kolektívny: Ako prezívala tieto spoločenské bolesti! (Podj.);
spoločensky prísl.: s. žiť, s. sa stýkať s niekým pestovať spoločenské styky; byť s. činný, užitočný; s. podmienený jav; s. sa vyšvihnúť; Albín bol neobyčajne spoločensky založený (Urb.) rád sa pohyboval v spoločnosti. To nie je podklad, aby sa spoločensky rozlišovali. (Jes.);
spoločenskosť, -ti ž. záľuba v spoločenskom živote, zmysel pre spoločnosť: (Matka) usilovala sa vyhovieť všetkým z vrodenej spoločenskosti. (Jes-á)