spevák -a mn. -ci m. kto sa venuje spevu: operný s.; s. populárnych piesní;
speváčka -y -čok ž.;
spevácky príd. i prísl.: s. krúžok, zbor, s-a súťaž; s. nadaný žiak;
speváčik -a mn. -ovia m. zdrob.
spevácky -ka -ke príd.
spevácky prísl.
spevácky p. spevný 2
spevný 1. ktorý pripomína spev, pôsobí ako spev • spevavý: spevná, spevavá reč • hudobný • melodický • lahodný • ľubozvučný (op. neľubozvučný) • hud. kantabilný: hudobné, melodické verše; melodické, lahodné, ľubozvučné tóny; kantabilná hudba
2. týkajúci sa spevu al. speváckeho výkonu • spevácky • hud. vokálny: spevné, spevácke, vokálne číslo programu; vokálna časť inscenácie, skladby
3. p. spevavý 1
vokálny vzťahujúci sa na prednes spevom (op. inštrumentálny) • spevácky: vokálny, spevácky zbor
spevák, -a, mn. č. -ci m.
1. kto spieva; kto sa venuje spevu z povolania, ako výkonný umelec: operný, operetný s., koncertný s.; Barabáš bol výtečným spevákom, lebo neraz zobudil starú Katru zo spania. (Ondr.); potulný hradný s. (Ráz.) v stredoveku; jarmočny s. ktorý remeselne spieval na jarmokoch; púťový s. ktorý spieval na púťach; pouličný s. živiaci sa spevom na uliciach;
2. zool. (mn. č. -ky) s. mnohohlasý (Minus polyglottus) vták žijúci v Amerike;
3. (mn. č. -ky) v zoologickej nomenklatúre oddelenie vtákov (Oscines);
speváčka, -y, -čok ž.;
spevácky príd. týkajúci sa speváka, spevákov: s. krúžok, s. sbor, súbor, s-e preteky: s. výkon;
spevácky prísl. čo sa týka spevu: s. nadaný človek;
speváctvo, -a str. zried. činnosť, zamestnanie speváka;
speváčik, -a/-čka, mn. č. -ovia/-čkovia m. zdrob. expr. malý spevák (obyč. o dešoch al. o spevavých vtákoch): žiačik-speváčik (Vans.); hniezda lesných speváčkov (Mor.); vtáčiky-speváčiky (Šteinh.)
● v rozprávkach obyč. v spojení nikde nechyrovať, nevídať (nevidieť) ani vtáčika-speváčika (vtáčka-speváčka) niet známky života; nikde ani vtáčika ani speváčika (Gab.)