Slovensko -ka L -ku s.
Slovensko, -a str. krajina, v ktorej žije väčšina príslušníkov slovenského národa, súčasť Československej socialistickej republiky
slovenský príd 1. vzťahujúci sa na Slovákov, týkajúci sa Slovákov: kdyby se dwa ranila mezy sebu a ti by oba przyssla od slowenskeho przyrozeni, awssak by neumiela slowensky (ŽK 1473); ya, knez Mykulass, kazatel yazyku slowenskeho (TRNAVA 1571); podani articule slowenskim jazikem napisane ukazali (CA 1647); zaplatil sem za kalendar slowenskj den 10 (ŽILINA 1693); zeman, Petru Mihaly, slowenskim gazjkom zle howory (B. BYSTRICA 1779) 2. slovanský: hystorye swědčj, že s národy slowenskými časté činenj swé měli starj gesste Řjmané; wssecky tu panugjcy řeči slowenské, gakožto k matce swé se přiznáwagj, totižto istrická, dalmatská, chorwatská, polská, litwánska y giné (StN 1785) 3. slovinský: ze gich (martalúzov) w slowenskej a w chorwaczkey zemy y po ssedesate chodiwalo a nykdy naras neuderily (RAKOVO 1572); Illyria: Slowénská a Chorwátská zem (KS 1763); na slovensko prísl výraz do slovenčiny: Agenda ecclesiarum reformatarum, chtorú v uherszkem jaziku zhotovil pán Zoványi, z chtoroho na szlovenszko prelosil jeden kazatel (AgR 1758); vertere e latina sermone in Slavicum: přeložiti z latinska na slowensko vel do slowenčiny (PD 18. st); po s-y prísl výraz v slovenskom jazyku: zelina, ktera se gmenuge po slowenski sirotka (RN 17.-18. st); ribecka po latinsky remora nazwana, po slowensky riba zadrzugici (MS 1758); -y prísl k 1: mnozy neumime než slowensky a nemecka y uherska rečz nam gest neznama (ZA 1676); na ktere wolanie Hužwa odpowedel slowensky (V. ČEPČÍN 1734); slowenská dobromluwnost obsahuge regule slowensky dobř mluwiti a pjsati (DM 1780)