slovanský príd. k Slovan: s-é národy, jazyky, s-á vzájomnosť;
slovanskosť -i ž.
slovanský -ká -ké 2. st. -kejší príd.
Slovan, -a, mn. č. -ia m. príslušník skupiny európskych národov, ktorá zahrnuje v sebe Rusov, Ukrajincov, Bielorusov, Čechov, Slovákov, Poliakov, Lužických Srbov, Srbov, Chorvátov, Slovincov, Bulharov a Macedóncov;
Slovanka, -y, -niek ž.;
slovanský príd.: s. kmeň, jazyk;
slovansky prísl.: s. orientovaný publicista (Mráz);
slovanskosť, -ti ž. slovanský ráz, charakter;
slovanstvo, -a str. slovanský ráz, charakter, slovanskosť;
Slovanstvo, -a str. hromad. Slovania
slovanský p. Slovan
slovanský príd 1. vzťahujúci sa na Slovanov: to chwálitebné a wssem slowanským národúm welice prospessné usylowánj hned z počátku udusseno bylo (TiS 1788) 2. slovenský: sem se opowážil přjtomnau knižku w německém gazyku sepsanau na slowanský přeloženau Wassj Oswjcenostj oferowati (ZK 1778); což to za národ jest ten či slovánský, či slavánský národ (BR 1785); podstata gedna toliko gest a mi gég w slowánskég reč ríkame Buh (BN 1789); -y prísl k 2: sstwartemu ymie Faltyn, po slowansku Walent (SPIŠ 1575)