Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

sklo -a skiel s.

1. tvrdá, obyč. priehľadná látka vytavená z nerastov: tabuľové, mliečne, bezpečnostné, olovnaté s.; chem. vodné s. viskózna zelenkastá tekutina z kremičitanu sodného al. draselného

2. výrobok z tejto látky: odrazové, obalové, zväčšovacie s.

● byť čistý, hladký ako s. celkom; expr. cez s. med lízať mať blízko niečo príjemné a nemôcť to využiť;

skielko -a -lok, sklíčko -a -čok, skielce -a -lec s. zdrob.

sklo skla skiel s.

sklo, -a, skiel str.

1. tuhá, obyč. priehľadná hmota majúca značnú tvrdosť, ale i krehkosť; predmet z tejto hmoty, obyč. vo forme tabuľky (napr. na okne ap.): Zaplesne obločné krídla, až sa z nich vysype sklo (Heč.) Začal sa holiť v začmudenom skle okna. (Al.);

sklár. beztvárny tuhý roztok podvojných kremičitanov s prebytočným kysličníkom kremičitým, vyrobený žiarovým spôsobom: tabuľové, zrkadlové, optické, mliečne, olovnaté, kobaltové, duté, jenské, liate, krištáľové, ohňovzdorné, ochranné, brúsené s.; chem. vodné s. roztok kremičitanu sodného a draselného al. zmes oboch; min. mariánske s. väčšie priehľadné dosky sadrovca

● byť hladký ako (ani) s. veľmi hladký; byť ako (ani) s. priehľadný; lesknúť sa, byť ako (ani) zo skla veľmi sa lesknúť; lízať med cez sklo nemôcť užiť príjemnú vec; hovor. daj si to za sklo výraz odmietnutia, opovrhnutia;

2. sklená nádoba al. nádoby, obyč. sklenica al. iné predmety zo skla: Keď fazuľa vychladne dáva sa do skiel. (Vans.) Bola na ňom [na stole] krištáľová váza, ťažké striebro, jemné sklo. (Jégé)

3. sklená hmota obyč. v tvare šošovky s optickými účinkami: zväčšovacie s.; Na očiach má sklá v zlatých rámoch. (Tim.) Mal na nose okuliare s hrubými sklami. (Karv.);

sklíčko, -a, -čok, zried. i skielko, -a, -lok i skielce, -a, -lec str. zdrob. k 1 kúsok skla

cklo p. sklo

skielko p. sklo

sklený p. sklo

sklo [sk-, ck-] m
1. tvrdá, obyč. priehľadná látka vytavená z nerastov: w gedneg almarie skla na obloky (TRENČÍN 1597); sklo krisstalowu podobu ma (KoB 1666); sklo gest naylepssy byle, čyste, swetle (HL 17. st); vitrum: sklo (KS 1763); vitrum: sklo (AP 1769)
L. farm antimonium: jedovyté sklo (LC 1707) sírnik draselnoantimónový;
x. chem vitrum antimonii: sspisglasowé sklo nepriezračná sklovitá hmota z popola antimónu; recrementum vitri: žluče sklo škvara al. pena vznikajúca pri tavení skla (TT 1745)
F. tento žjwot náss gest gako pena na wode, gako raný rosa, gako sklo ale krechke (SK 1697) nestály; hle mesto, ulice geho čisté zlato, gakožto sklo pregasné (BlR 18. st) prekrásne
2. výrobok z tejto látky: skla na oknech czele 4 (TRENČÍN 1658); dom, w kterem instans sedy, žeby zase opustil, takže w nem any stola, any czkla nebilo (V. JASENO 1687) sklené nádoby; gestli bich gá čítati wedel, skél bich nepotrebuwál, nebo giné wšecko widím (BU 1795) okuliarov; obraske za sklom f 1 75 d (PUKANEC 18. st) zasklené a zarámované
L. kdiž starý lidé s knihi čítati chcegú, očné sklá na nos strkagú (BU 1795) okuliare; paprssky slunečne zažijhagj drewo skrze palčiwé sklo (OP 1685) cez lupu; telescopium: prehledagjcé sklo (KS 1763) ďalekohľad; zdaleka a gako pres negaki perspektiw, pres negake hwezdarske sklo na kraginu blahoslawenich musime se diwat (MK 18. st) ďalekohľad; sklený, sklenený, sklový príd
1. vyrobený zo skla: okna sklowe, oblok sklowj polamanj (s. l. 1637); okna su sklenne a drewene (KoB 1666); gombiczkov sklennich 6 (BECKOV 1729); kalamar sklenny geden (NITRA 1770)
L. s-é oči okuliare: ambrožka zrak wostrý nawracuge a mnozy sau swedkowe, kteriž nemohsse prwe čyst bez ocžj sklennich, kdiž vžiwaly tohoto, čyste widely (MT 17. st); conspicillum: sklenné oči (KS 1763)
F. any newim, ze by se toliko lidi we wodach potopilo, gako se gich potopilo a mizerne zahinulo w mori sklenenim, to gest pri sklenkach, flasskach bez miri užiwanich (SPr 1783) upili sa na smrť
2. týkajúci sa výroby skla: (list) dan z Wascze, z huthy starey sklenney (VAŽEC 1585); officina vitriaria: huťa sklenná (KS 1763)
3. majúci podobu skla:
L. sklenná žluč aneb galles zaslužj tež mezy této prostredky zamjssaná býti, nebo sebu nese mnohé slané častky (ŠkD 1775) dubienka, gales; skielko: [-é-] s dem k 1: vitrum: skélko (PD 18. st)