skala -y skál ž.
1. súvislý kamenný masív, bralo: strmá s., tvrdý ani s.
2. kameň (význ. 1): okrúhla s., hádzať s-y
● byť ako s. a) pevný b) necitlivý; s-y by mohol lámať je silák;
skalka -y -liek ž.
1. zdrob. ku skala (význ. 2)
2. alpínka;
skalisko -a -lísk s., N a A jedn. i ž. zvel.
škála -y škál ž. stupnica (význ. 2), rozpätie: farebná, hlasová š., š. zvukov;
pren. široká š. možností veľa;
škálový príd.
skala -ly skál ž.
škála -ly škál ž.
Červená Skala -nej -ly ž.
časť obce Šumiac;
Červenoskalčan, Skalčan -na pl. N -nia m.;
Červenoskalčanka, Skalčanka -ky -niek ž.;
červenoskalský, skalský -ká -ké príd.
škála -y ž. ‹t› súbor (javov, hodnôt) usporiadaný podľa určitého poradia, stupnica: š. farieb; š. (stupňov) na teplomere; pren. celá š. možností rad;
bralo súvislý kamenný masív • skala: nad dedinou sa týči skala, bralo • skalisko (veľké, mohutné bralo): skaliská hôr vidno zďaleka • útes (obyč. morské bralo v podobe ostrého výbežku): loď narazila na útesy • zastar. bradlo: bradlá Tatier • úskalie • úskalina (najmä podvodné bralo): loď sa preplavila pomedzi úskaliny
kameň 1. tvrdá hornina al. úlomok z nej • skala: kopnúť do kameňa, do skaly na ceste; tvrdý ani kameň, ani skala • balvan (veľký kameň): žulový balvan • zápoľa (veľký kameň) • okruhliak • okružliak • obliak (okrúhly, obyč. riečny kameň): zbierať pri potoku okruhliaky, okružliaky, obliaky • zvariak (okrúhly, obyč. veľký kameň): skákať po zvariakoch • žabica (plochý riečny kameň): hádzať žabice do vody • kváder (veľký opracovaný kameň): žulové kvádre • žarnov (mlynský kameň) • subšt. šuter: kráčať po šutroch
2. kamenný materiál na stavbu • kamenivo • kamenina
3. p. usadenina
skala 1. p. bralo 2. p. kameň 1
stupnica uzavretý rad hodnôt určitého druhu al. ich označenie: klasifikačná stupnica • škála: škála zvukov • rozpätie: platové rozpätie • tabuľka (prehľadné usporiadanie istých údajov): zostaviť tabuľku • hovor. rebríček (poradie osôb al. vecí podľa istých kritérií): rebríček najlepších športovcov • hovor. zried. rebrík: spoločenský rebrík
škála p. stupnica
skala, -y, skál ž.
1. kus kameňa, kameň, pevná hornina: tvrdá s., okrúhla s.;
2. súvislá masa kameňa (obyč. s prudkými svahmi), bralo: strmá, vysoká s.; hradná s. na ktorej je postavený hrad; s-y lámať drobiť, krušiť
● stvrdnúť na s-u stať sa veľmi tvrdým; zem (tvrdá) ani s. veľmi tvrdá; byť ako s. tvrdý, pevný, necitný; ostať (chladný) ako s. bezcitný, nevšímavý, bezohľadný; srdce (tvrdé) ako s. bezcitné; stáť ako s. veľmi pevne, nehybne; človek nie je s. cíti, má byť súcitný; s. by nad tým (nad ním) zaplakala je to veľmi dojímavé; je na poľutovanie; To musí i skalu obmäkčiť (Tim.) na každého to zapôsobí. Každému odpadla skala zo srdca (Jégé) starosť sa pominula. Ako čo by skalu do vody hodil o márnej snahe. Neostala skala na skale (Vans.) všetko bolo zničené;
skalka, -y, -liek ž. zdrob.;
skalôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.
škála, -y, skál ž.
1. stupnica; rozpätie; rad prvkov chápaný v stupňovitom poriadku: tematická š., farebná š.; Je tu celá škála literárnych diel. (Mňač.) Blaškovičova citová škála bola ohraničená podobne ako detský klavír. (Krno);
hud. postupný rad tónov podľa relatívnych výšok: prehrávať š-y, pentatonická š.;
2. tech. tabuľka so stupnicou istých hodnôt, údajov: š. manometra, š. rádia;
škálový príd. zried.: tech. š-é váhy udávajúce váhu na stupnici
skala ž 1. súvislý kamenný masív, bralo: czysterny, czo sme dali skalu lamat, nemagycze zadnej wodi na zamku, fl 150 (STARHRAD 1542); kozorožec, diwa koza po prjkrjch a nepristupitelnjch skalach chodja (KoB 1666); sprostá práca witesanú w skalách yeskinu nakriwila (PT 1778); x. pren to uciniss, tedy Pan Buh y napotomne bude twa skala opora; Geziss Kristus gest skala nasseho spaseny základ (AgS 1708) F. dobrota i skalu pohne (PV 1637) o veľkej dobrote; jest od skali hluchší (BR 1785) nechce nič počuť; srdca lidske su twrde gako skala (SJ 18. st) bezcitné 2. kus horniny, kameň: prynesena ge z hole yarka, kteru skala zabyla (ILAVA 1663); twrde kameny, skali na zemi leži (KoA 17. st); o tom (svedok) dobre wie, že gedenkrat woljar skalou do domu wihodol (D. KALNÍK 1729); wesmy czervika pod skalu nalesznuteho (RO 18. st) P. tpn Scala (pri Trenčíne 1208 CDSl); w Skaliczi (SKALICA 1432 SČL); -ka dem k 2: od teg gedle wissedse ponad horu na polanu Pawlikowu k gedneg skalcze, na ktereg litery AM gsu wikresane (ORAVA 1665 DSJ); saxulum: skalka, kameňek (KS 1763); gestli korene pokalas, skalky aneb blassky do prelupky geho založis (PR 18. st) P. tpn Skalka ( 1378 VSO)