siena [si-e-] -y ž. červenohnedé farbivo
siena -ny ž.
siena -y ž. ‹VM› hnedé až hnedočervené farbivo vznikajúce pálením prírodných hliniek a okrov (podľa tal. mesta Siena); taký odtieň farby: tovar., výtv. s. pálená;
sienový príd.
siena [vysl. si-e-], -y ž. min. druh červenohnedej hlinky na výrobu vodových farieb: mal. s. pálená
sieň [sie-, sí-], sieňa [sie-, sí-] ž 1. vstupná miestnosť al. chodba domu, predsieň: zadny czlowiek ma swuoy hnoy przed syen swu metati (ŽK 1473); pryssli sme až do syňe, tedy bohač sam toliko wessel k panu Planckenauerowy (LAMAČ 1665); syne ale aneb branki, ktera wen z kostela bila, prikazal angel, abi geg swaty Yan nemeral (MS 1758); mesolae: dwa place, mezy kteryma gest syň (KS 1763) 2. väčšia miestnosť, izba na slávnostné al. spoločenské účely, sála: szablia, co wisiala w sieni u pana Drwoscu, (obžalovaný) wzal a predal (BARDEJOV 1654); do chramu weznú tahali, nekterych pak za wlasy dosti daleko až do syne chramowe wlekli (MV 1676) do chrámu; Tálel, syn Dzi, (opravoval bránu) proty zátoku a wež, která se wystrkowala z wysokého domu králowskeho, to gest w syni temničneg (KB 1757) v temnici; za Gežissem zwazanym wessgel (Ján) ass do syne biskupoweg (MS 1758); x. pren stali nohi nasse w syňach twych Yeruzaléme (BlR 18. st) boli sme v Jeruzaleme 3. kôlňa na vozy a náradie: z úžery statek swug rozmnožug, domy, syne, ribniky, sádky nákladné staweg (SK 1697); sgenya pre wozy a potom chlewecz pre usipane (PODHRADIE 1717); Holubicza y ze swu manzelku biwa, samy ho (dom) postavit s fundamentu, gakosto piwniczu a dwe svetliczky, pitvor, komoru, mastal, sinyu (Z. JACOVCE 1780); -ka dem k 1: antica: synka aneb wcházani do každého domu nebo kostela (KS 1763); k 2: biwaly wssickny gednomislne w sincy Ssalamunowe (Le 1730); synka bywala w kúte syni, gedenkáždy kút syni gednu synku mywá (KB 1757)