sever -u m.
1. svet. strana ležiaca oproti juhu v smere poludňajšieho slnka: byť obrátený na s.
2. krajiny na sev. strane Zeme al. jej časti: žiť na s-e, letieť na s.
● (ne)vedieť, kde je s. (ne)vyznať sa v niečom;
severný príd.
1. nachádzajúci sa na severe, obrátený na sever: s-á hranica, s-á strana (budovy); geogr. S-á Amerika, s. pól, s-á pologuľa
2. idúci zo severu: s. vietor;
severne prísl.: s. od mesta
sever -ru L -re m.
sever, -u, 6. p. -e m.
1. jedna zo štyroch svetových strán ležiaca oproti juhu v smere hviezdy Polárky: vietor fúka od s-u; byť obrátený, ležať (smerom) na s. (o pohorí, svahoch, dome ap.); Kráčajú k severu. (Chrob.) Auto sa hnalo na sever.
2. kraje, krajiny ležiace na severnej časti zemegule: žiť na s-e, cestovať na s.; Letel na ďaleký sever. (Karv.); pes zo severu (Ondr.);
3. bás. studený, severný vietor, severák: V zápasoch s divým severom. (Sládk.) Sever nesie mračná. (Jes.)