sekcia -ie ž. väčšie oddelenie, zložka úradu, inštitúcie ap.: futbalová s.;
sekčný príd.: s. šéf
sekcia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
sekcia1 -ie ž. ‹l›
1. úsek, oddelenie, odbor (úradu, ústavu a pod.)
2. zložka nejakého výrobného celku, zložitého zariadenia a pod.: tech. časť varného systému kotla, článok; eltech. úsek vedenia elektrického rozvodu; raket. časť kozmickej lode určená na plnenie samostatných úloh: veliteľská, pomocná s.; stav. (pri typizovaných budovách) opakujúca sa skladbová časť: koncová, radová, schodisková s.; výp. tech. časť programu; včel. chovný úľ s jedným plástikom;
sekčný príd.
sekcia2 -ie ž. ‹l› lek. otvorenie tela zomretého a obhliadka jeho orgánov a tkanív, pitva, obdukcia, autopsia
odbor 1. organizačná zložka úradu, inštitúcie, spolku a pod. • sekcia: školský odbor, školská sekcia • referát (obyč. menšia organizačná zložka): finančný referát • oddelenie (samostatná organizačná jednotka odboru)
2. p. oblasť 2
sekcia p. odbor 1
sekcia1, -ie, -ií, -iám, -iách ž. zložka, oddelenie nejakého väčšieho organizačného celku, úradu, inštitúcie, sväzu, spolku ap.: slovenská s. Sväzu československých spisovateľov; lyžiarska, futbalová s. ČSTV; sekčný príd. prislúchajúci sekcii: s. šéf býv. titul vedúceho oddelenia vyššieho úradu, napr. ministerstva
sekcia2, -ie, -ií, -iám, -iách ž. lek. rez telesným orgánom