seč -i ž. kniž. boj (sečnými zbraňami): vojnová, krvavá seč; voj. konečná fáza útočného boja
seč seči ž.
Dolná Seč -nej Seči ž.
obec na západnom Slovensku v Levickom okrese juhozápadne od Levíc;
Dolnosečan, Sečan -na pl. N -nia m.;
Dolnosečianka, Sečianka -ky -nok ž.;
dolnosečiansky, sečiansky -ka -ke príd.
Horná Seč -nej Seči ž. obec na západnom Slovensku v Levickom okrese západne od Levíc;
Hornosečan, Sečan -na pl. N -nia m.;
Hornosečianka, Sečianka -ky -nok ž.;
hornosečiansky, sečiansky -ka -ke príd.
seč1, -i ž. kniž., bás. bitka, sekanie sa (najmä sečnými zbraňami): vojnová s., krutá, krvavá s.; Starče, požehnaj ma v seč! (Vaj.) do boja; hrdinská s. (Kub.); Trepot práporov, volajúcich v boj a divokú seč. (Roy) Rozpútala sa strašná seč. (Hor.) Bár by hrozná radšej stála seč! (Vaj.)
seč2, -i ž.
1. les. presekávanie lesa: výchovná, čistiaca seč;
2. neodb. mladý, novovysadený porast: Horu musíme sadiť, seč zakladať. (Vaj.) Keď prešli hustú seč, dostali sa k nízkemu podrastu. (Zúb.) Kone [treba] dobre sputnať, aby nevošli do panskej seči. (Vaj.)
seč ž 1. vysekaná, vyrúbaná hora, rúbaň (vhodná na pastvu): dwa swe dluhe kwentini na seči wedle Puchalowskeho kwentina predgmenowaney Magdalene Zibrini dal vžiwati (P. ĽUPČA 1597); ze zapražnu lichvu sme tam, kde sme najlepši pasinek miti meli, pristupit nemohli, jestli kery všel do takoveho mista, barz do jakej seče, zajaty a tvrdo pokutovany byl (NAHÁČ 1786 LP) 2. bitka, boj sečnými zbraňami: i počala se nowá hrozná seč a bytwa (HI 18. st)