scéna, -y, scén ž.
1. javisko v divadle: herec sa objavil na s-e, vystúpil na s-u; spievať, hrať za s-ou za kulisami; popredie, pozadie s-y; Na scéne je dvor nájomného domu. (Karv.) Do ticha ozve sa za scénou výstrel. (Smrč.); div. uviesť divadelnú hru, operu ap. na s-u inscenovať, zahrať v divadle;
pren. scenéria, panoráma: Zrak má celý svet na scéne mesta. (Fr. Kráľ) Celej ohromnej scéne, plnej šumotu a hluku, tvorilo klenbu bezoblačné nebo. (Jégé); pren.: Peter nazrel za oponu scény, kde sa odhaľujú tajomstvá života (Jil.) pochopil, poznal skutočný život; kniž. objaviť sa na s-e politického, verejného života začať hrať dôležitú úlohu v politickom, verejnom živote; kniž. vystúpiť na s-u dejín začať sa zúčastňovať na dejinných udalostiach; odísť zo s-y, stiahnuť sa zo s-y skončiť verejnú činnosť; Četníci sa potratili zo scény, financi predvídavo zaliezali do svojich búdok (Urb.) odisli, zmizli. Na scéne sa objavil sám majster (Sev.) prišiel tam, kde sa niečo dialo.
2. div. úprava javiska (kulís a celého zariadenia) pre určitú divadelnú hru al. iné javiskové dielo (operu, balet ap.) al. pre jeho jednotlivé časti (dejstvá, obrazy): návrh, úprava, riešenie s-y; postaviť, rozobrať s-u; zmena s-y; realistická, náznaková s.; technika s-y (napr. osvetlenie, strojové zariadenie);
3. divadlo: stála divadelná s.; reprezentačná s.; profesionálna, ochotnícka, kočujúca, zájazdová s.; experimentálna s.; svetové, domáce s-y; činoherná, operná, baletná s.; bábková s.;
4. divadelný výstup, časť divadelnej hry: úvodné, záverečné s-y hry; vrcholná, kľúčová s. hlavná časť hry; masové, davové, sborové s-y, komparzové s-y; ľúbostná s.; pren. lit. úvodné s-y románu (Mráz) časti, v ktorých autor uvádza do deja hrdinov románu; dramatické, napínavé, idylické s-y (románu, poviedky);
5. výjav, udalosť: byť svedkom vzrušujúcej s-y; pouličná s.; odohrala sa smiešna, humorná, trápna s.; šport. rušná s. pred bránkou hostí; Slávnosti a do sĺz pohýnajúce scény boli zatienené otvárajúcou rečou Moysesovou. (Vaj.) Razom predstúpila pred neho celá scéna v záhrade. (Vaj.) Na každej zastávke sa opakovala tá istá srdečná scéna. (Mňač.)
6. hovor. hádka, výstup: urobiť s-u, s. žiarlivosti; hysterické s-y (Štef.); Pokladal si za povinnosť zahrať mi scénu. (Bedn.) Nemá rád zvady, rodinné scény. (Al.) Žena mu každý deň robila scény. (Jes-á) Chcel vyvolať scénu, v ktorej by si mohol nervy utišiť. (Jes.) Bol pripravený na srdcervúce scény. (Kuk.);
scénka, -y, -nok ž. zdrob. expr.: Dojmy žartu, ako v duši nazýval scénku s Annou, zmizli (Vaj.) výjav;
div. krátky dramatický útvar estrádneho charakteru, najmä komický: autor satirickej s-y