šašo -a mn. -ovia m.
1. osoba zabávajúca v stredoveku svojich pánov (panovníka, šľachtu), pajác: kráľovský, dvorný š.
2. klaun
3. expr. nevážne sa správajúci človek, pajác;
šašovský príd.: š-á čiapka; š-é kúsky;
šašovsky prísl.;
šašovstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. k šašo
2. žart. kúsok;
šaško -a mn. -ovia m. zdrob.
Sasko -ka L -ku s.
šaško -ka pl. N -kovia m. zdrob.
Sasko, -a str. kraj v Nemecku;
Sas, -a, mn. č. i m. obyvateľ Saska;
Saska, -y, -siek ž.;
saský príd.: s. porcelán
šaško p. sašo
šašo, -a, mn. č. -ovia m.
1. osoba žijúca v stredoveku na dvoroch panovníkov a šľachticov, ktorá žartami a bláznivými výčinmi zabávala svojho pána: kráľov š., dvorný š.;
2. komická al. tragikomická postava v cirkuse a v divadelných hrách, clown: Citil som, že veselosť je nasilu, ako veselosť šaša v cirkuse. (Kuk.)
3. expr. bláznivo, pochabo, nevážne sa správajúci človek: [Villon] bol šašo cengajúci hrkálkami vtipov. (Fel.)
● robiť (zo seba) š-a počínať si ako šašo, bláznivo: Sprostý nebol a ani šaša nerobil. (Tat.);
šaško, -a, mn. c. -ovia m. zdrob. hypok.: Panské dvory majú svojich šaškov. (Vans.)
šaško p. šašo