svetlík -a m.
1. šachta v dome (na vetranie) al. medzi domami: kúpeľňa s oknom do s-a
2. otvor na prepúšťanie svetla (v múre, na streche ap.)
svetlík -ka pl. N -ky m.
svetlík1, -a m. otvor na prepúšťanie svetla (obyč. v múre, na streche), na vetranie ap.; úzky priestor medzi dvoma budovami: Stavanie je centrálne, okolo svetlíka okrúhleho. (Vaj.) svetlík2, -a m. bot., novšie očianka (Euphrasia)
svetlík m bot rastlina z rodu očianka Euphrasia: ambrožka ginak swetlik (MT 17. st); Euphrasia officinalis: amrusska (!), swetljk (LF 1791); eufrazia: ombrožka gjnak swetlik (NH 18. st); -ový príd: quod ad euphrasiam pertinet: swetljkowý (PD 18. st)