suchý príd
1. nemajúci, neobsahujúci tekutinu, vlhkosť, vysušený: Zeme twarnost nekde wlchka, aneb močarista gest, nekde sucha a skalnata (KoB 1666); potom wezmy a oced tu poliewku pekne, až materia tehdaž sucha zustane (RT 17. st); wssak ale (bratia) do sucheg studne na pussti ho dali, potom ho izmaelitom pocestnym prodali (GV 1755); aridus: suchy, wyschly, uschly, wysusseny (KS 1763);
x. pren nasledugmess ho (Ježiša), aby sme ze suchu a z neposkwrnenu nohu pressli prez Jordan psotneho a bezicyho žiwota (GK 1779) bez hriechu; len w samem Ryme nebilo mista sucheho, ktere bi z krwu krestansku nebilo skropene a zmacane (MS 1758) nebolo miesta bez popravy kresťanov; suchjm srdcem twe hrjchý na spusob hystorie wiprawugess? (SK 1697) bez ľútosti; z sspinawého učiň (:Panno:) čistého, s rozpustylého ochotného, z suchého pobóžného (BlR 18. st) ľahostajného k veciam náboženským, nepobožného; nenj žádny tak suchy a opússteny, kdyby lahodnému poslússnósti garmu krk podložiti chtel, že by zeleňati se a kwytnúti nemohel (BlR 18. st) neschopný byť dobrým, pobožným
L. s-é srdce srdce neschopné niečo duchovné prijať, neprístupné citu: gesly srdco twé studené a suché gest (BlR 18. st); s-á árenda krčmy poplatok vyrubený za neodobratie stanoveného množstva liehovín: my Lysišanie suchu arendu krčmy zl 20 a od jatky zl 2 klasti prinuteni sme (LYSICA 1775 LP); s-á krčma, s-ý šenk poplatok zemepánovi za jeho nevyčapované liehoviny: suchy ssenk (BRANČ 1718 E); Terchovanie ale od tej suchej krčmy, krčmarom a od jatky zl 8, Čižinski pak tež od suchej krčmy zl 30 platit prinuteni byvame (LYSICA 1775 LP); s-é dežmo poplatok poddaných vrchnosti namiesto predpísanej úrody: te, ktere nic netrjmagu, anj nesegu, gakžto komornjcj y domčare suche dežmo panu plebanowj ročne po 36 xr dawagu (N. SLOVINKY 1772 E); s-é mýto poplatok za použitie cesty: od mita, gak sucheho, tak y wodneho magi platit osemdesat rymskich zlattych (D. HRIČOV 1690)
F. w sucheg studny wody hledaťi (TP 1691) vynakladať zbytočnú námahu; nech ony (kacíri) hrjznú w gaskyňách gak mnohú, chcu, suche swych blúdúw kúrki (BlR 18. st) (o dôsledkoch)
2. kt. je bez vodných zrážok, bez dažďa: na mlade sčepy celych pet mesycuw ma se pylny pozor daty, když suche wetry weyu (OR 1672); suchy marecz, mokry may, bude humno gako hay (SiN 1678); sucho a teplo: prigemne a wlažno, wetrno suchj wjtr prydržý (NK 1717); když suchy rok padne, všecko vyschne a zetle, čo zasate (LIESEK 1776 LP); kdis na dešťiwom čase hrozno zberaš, budeš mať wino wodnate, na peknom ale a suchom bude wino silne a terwace (PR 18. st)
L. s-á pustatina púšť: abi sme do nebespeczenstwi zawedeni nebili, neb do hor pustich nezabludili, w rucze lotrum newpadli, do pustatin suchich se nepomilili (ŽA 1732); s. mráz bez snehových zrážok: prwnj čtwrt nastane 5. januarii, která z sebau přinese tuhé wětry a suché nočnj mrazy (NK 1721); previesť s-ými nohami cez more bez namočenia: twuog lid yzrahelitsky suchymi nohamij skrze neg (Červené more) prewiesti gsy raczyl (BAg 1585); nemôcť zadržať s-é oči rozplakať sa: panna sa, gakkoliw gest sa proťiwila, kterákkoliw gest odporowala, suché oči zadržať ňemohla pre žalostliwú radosť a radostliwú žalosť (BR 1785); najsuchších očí sĺz hodné dievča vzbudzujúce súcit, poľutovaniahodné: ubohé, ňewolné a i nagtwrdssého srdca, nagsuchssích očuw slz hodné ďewča (BR 1785); hľadieť na niečo s-ými očami bez súcitu: když wjdjme, an bližni nass suženj znassy, nemame na to suchjmi očjma hledetj, ale politowanj s nim mitj (CS 18. st)
3. (o rastlinách) zbavený miazgy, vnútornej živiny, vyschnutý: kdo suche, surowe, stiate y nestiate drewo braty se opowažy, wsseczko, cžo bude maty, straty (DRIETOMA 1698); aby nikomu nebola sloboda žadneho drewa ani od korena, ani haluzia, a to ani sucheho rubaty (BYTČA 1739); ramale: suchá ratolest, suchý konář (CL 1777); osošnegssj gest ruže kazdi rok, negwicz ras za pget rokow presadzet, kdis ge prwňe očistiš od suchich konarkow (PR 18. st)
4. sušením, uschnutím zbavený vody, usušený, vysušený: na weczeru dalo se suchich rib za d 16 (ŽILINA 1609); suche owotce, latine caricae, gsu chwalitebnegssj praesertim masite, take y lechcy owotce (HL 17. st); takowe kože nie mokre, ale suche se prodawaly (CA 1705 E); pruna rugosa: suché sljwki (KS 1763); ponewač tge suche drožde, gakossto biwale octowe, kiselost ssetku z wina witahnu a čiste wino zostane (PR 18. st)
5. expr chudý, kostnatý, vyziabnutý: žena sucha, ktera gy vstawyčzne mnoho s peprem, nebude tehotna (HL 17. st); lide sussj, mdlj, nebozy magj piti mleko kozy (MBF 1721); (cholerikus) suchi wssecek, nema tela krem kožu a kosti (GV 1755); macer: chudy, suchy, wyzábly, suchorlawy, wyhubeny et wyhudly (KS 1763); Langer Fero ma suchu a chudu twar (Kur 18. st)
L. ľudia s-ého hrdla vyziabnutí, chudí: (cisár) osem hrwolowatých a osem sucheho hrdla, osem pryliss tučnych a osem naramne chudých lydy k stolu posadyl (PP 1734); s-á dojka žena, kt. sa stará o dojča, ale nedojčí: Maria Blaschko, wdowa a sucha dojka (PREŠOV 1788); kravu učiniť s-ou zbaviť ju mlieka: newidagag mleko krawe dočela (!), lebo na wic rokow krawu učiniš suchu (PR 18. st); s-á nemoc tuberkulóza, suchotiny: mast od sucheg nemocy, kassle a katharu (RT 17. st); phthisis: suchá nemoc (KS 1763); s-ý kašeľ chrapľavý, chrapľavo znejúci kašeľ, bez hlienu: (borovicové semienka) z mandlamy stlucy a z cukrem to gisty často, od kassle sucheho a chrkany krwe (HL 17. st); suchý kassel zgewowal neywjce weliku žluč (ŠkD 1775); s-é údy napadnuté lámkou, ochromené: s kminom a s repičkom w bilem wine wareni (černobil), suché, chrome, pokrčené stahnuté udi naprawuge (Zel 18. st); s-é lámanie zápal zhybov, kĺbov, reumatizmus: arthridis: suché lámani, klubny nemoc (KS 1763); s-á žila šľacha: postawenj geho (tela) z kosti, z suchjch žil zlozene a spogene gest (KoB 1666); s-á rana kt. nemokvá, odrenina, modrina: černohlawek w starem pywe ranyenim, stlučenim z wisoka vpadlim, zbytim suchimy ranamy welmy gest vžytečny (HL 17. st); s-á prašivina, s-ý svrab nákazlivá kožná choroba prejavujúca sa silným svrbením: (Hilarion) když by pak byl znamenal, že by celé tělo geho negakjma ohawnjma ssupinámi a suchú prassjwinu zanečisstěne bylo, gjdlam oleg také pridáwal (VP 1764); oleg, s kterym se mokri aneb suchy swrab, to gest prassina namazati ma (Arc 18. st); s-é kopyto choroba koní: kteri kun ma suche kopito, wezmi gary med a geleni lug, z hnata woloweho mosk, to zwar spolu, mass mu tim teplim, nedotikeg sse sersty (RG 18. st)
6. kt. je bez masti al. oleja, neomastený, nenamastený: lépssy gest skywka chleba suchého z radósti, nežly plny dúm z dobytkem zabitym a z swadú; bár olegem pokropená (múka), bár suchá bude wsseckym synom Aáronowym gednaká částka gednémukážd. sa rozďelowat bude (KB 1757); (Hilarion) nasledugjcy tri leta samjm suchjm posolenim chlébem a wodu spokogeni byl (VP 1764); mnozi na suchem chlebe, mnozi tež často bez chleba zustavati musime (V. BOCA 1771 LP); njni mitj musj wino, piwo, husj, gindj bj prigala kus sucheho chleba, kdibi hi gen mela (SNS 1786)
L. s-é dni pôstne dni, kantry: jest zde obyczey, ze vssudy takemu mistru (katovi) placzy kazde suche dni (SENICA 1529 SLL); prikázanj cyrkewnj: 3. cžtyrydceti dnúw púst, čtwerý suché dnj a giné narjzené pústy zachowáwati (UKK 1768)
7. expr nudný, nezaujímavý, nezáživný: prawých pastýruw powoláňy neňy gen same suché powoláňy (PP 1734); subst suché s
1. suchá zem, pevnina: y powedel Pán k Moyžjssowi: ale ty pozdwihni prut twúg a roztáhni ruku twú na more, y rozďel ho, aby gissli synowe Yzrahélssty w prostred mora po suchem (KB 1757)
2. pevná, nie kvapalná usadenina: ocet nechag wssecek evaporuge anebo lahodne wypachne, až len na dne suche zustane (RT 17. st)
3. kostra, múmia: ťelá jejích i včil ješťe mnohé tam ležá ňezhnité, celú kožu, celé kosťi majíc, persiskím jazikem mumia, to jest suché, nazvané, jaké i jsú podle jména svého (BR 1785); sucho vetná prísl (so sponou v prísudku) bez vodných zrážok, bez dažďa, bez vlhka, bez blata: rowne yako desst prichaczy wdek, kdiž gest sucho a napage zemi žiznywu, tak wdečne prichazy milosrdenstwi Boži w čas nuze (TC 1631); u nas gest welyke sucho (BECKOV 1670); piwnica se spusobyla, tak ze tenkrate tam tak sucho gest, gako w negakeg komory (DUBNICA n. V. 1723); sucho welke bilo w zemy izrahelskeg, za času Eleiasse proroka, kdiž za pul sstwrta roka zadneho desstie anj rose nebilo (KT 1753); gestli pomerkugeš, že stepiky klesnu, aneb hinu nowow zemow obloš, k tomu často krop wodow, gak sucho ge (PR 18. st); -o, suše prísl k 1: aride: sucho; sicce: suchó, neplodňe, úzkó (KS 1763); sicce: susse (LD 18. st); pren priviazaný na škripec bez ďalších spôsobov mučenia: sucho tahnutj to wsseczko wyznal a k tomu gesscže že s ny sstyrykrate myel cžynity (SKALICA 1654)
P. tpn Zuha ( 1266 Suché pri Michalovciach VSO); Zuh ( 1296), Such ( 1397 Suchá nad Parnou VSO)