strnisko, -a, -nísk, trochu zastar. i strnište, -ťa, níšť str.
1. pole po skosení steblovitých rastlín (obilia, ďateliny ap.), pokosené pole: zbierať klásky na s-u; Niekde ho (zbožie) postavili v snopoch riťovím na strnisko, klasie dohora. (Kuk.) Dookola len pusté strniská a na nich pasúci sa statok. (Vans.) Gazdovia raz už skosili, zostali po nej sivobiele strniská. (Jil.) Studené vetry duli po zaoraných strništiach. (Jil.); poľnohosp. podmietka s-a, preorať s., siať do s-a;
2. expr. neoholené chlpy na brade muža; neoholená, zarastená brada: Na brade mal veľké biele strnisko. (Bedn.) Vtisla mu na líce, zarastené ostrým strniskom, bozk vrúci, veselý. (Kuk.) Slnko mu svieti na jeho husté barnavé strnisko. (Pláv.);
strniskový príd. k 1: poľnohosp. s-á orba; s-á sejba, s-é siatie; s-é plodiny, s-é miešanky, s-é krmoviny, rastliny siate do podmietnutého strniska