strmeň -a m.
1. kovový oblúk (na bokoch sedla) slúžiaci jazdcovi ako opora nohy
2. tech. časť niekt. (prí)strojov určená na upevnenie súčiastok;
strmeňový príd.;
strmienok -nka m. zdrob.: anat. s. (stredného ucha) kôstka v dutine ucha
strmeň -ňa pl. N -ne G -ňov m.
strmeň, -a m.
1. kovový oblúk, ktorý visí na remeni po oboch stranách sedla a do ktorého vkladá jazdec nohu: Koník vraný — palác môj, strmeň so sedlom — trón môj. (J. Kráľ) Jure osedlal Galešu, napravil strmene a či povrázky, čo sú miesto strmeňov. (Kuk.)
2. tech. kovová tyč s rozdvojeným koncom slúžiaca na dočasné al. trvalé upevnenie rozličných súčiastok technického zariadenia: oceľový, ložiskový, upevňovací, závesný, nosný. s.;
strmeňový príd.: s. mikrometer;
strmenček, -a i strmienok, -nka m. zdrob.
strmeň [str(e)m-] m kovový oblúk, ktorý visí na remeni po oboch stranách sedla a do ktorého vkladá jazdec nohy: v pana Ambruza remenare nowe strmene, sedlo (ZVOLEN 1601); remenar Pawlowy placeno za popruhy y za strmane nowe fl 2 den 20 (TRENČÍN 1643); gezdec sedá na koňe, wklada nohy do stremene (OP 1685); par strmenou czinowanich husarskich pewnich (RADVAŇ 1702); stapes: strmeň (KS 1763); dwa pari strmenow a zubadlo f 27 (PRIEVIDZA 1798) F. (ľudia) aňeb rozumu nemagu, gako blázňi hlúpí, snáď zmudregu, gak gim nekdo do strmeňa stúpi (GV 1755) dotkne sa ich na citlivom mieste; když ti gednuc smrt podwodna do strmeňa stupi, potem te y plny messec od neg newikupi (GŠ 1758) smrti sa nedá uniknúť