strelka -y -liek ž. magnetka: s. kompasu
strelka -ky -liek ž.
magnetka podlhovastý, okolo osi otáčavý magnet používaný v kompasoch a buzolách • strelka: magnetka, strelka ukazuje na sever
strelka podlhovastý, okolo osi otáčavý magnet používaný v kompasoch a buzolách • magnetická ihla • fyz. magnetka
strela1, -y, striel ž.
1. projektil strelnej zbrane, guľa, guľka; sip: delová s.; nepriateľská s.; metať s-y strieľať; expr. dážď striel hustá paľba; pŕška striel (Mih.) hustá streľba; smrtonosná s.; kalená s. (Karv.); mytol. Kupidova s. síp rímskeho bôžika lásky, ktorým vraj vynucoval v ľuďoch iásku; Ohnivé gule a strely pršali z násypov do tábora Matiášovho. (Kal.) Strela ho dobre trafila. Prevŕtala mu srdce. (Fr. Kráľ) Rozletel sa ako z kuše vylúčená strela. (Vaj.) Slnce zašlo. Ako keby ohnivá strela zranila zem a zaliala krvou. (Jil.);
voj. súčasť náboja do pušky, guľometu, pištole a dela, ktorú vrhá strelná zbraň; dymová s. tvoriaca po výbuchu dym; svietiaca s. ukazujúca dráhu letu za tmy; dráha s-y parabola, po ktorej letí strela do cieľa; poľov. guľové s-y, olovené s-y; pren. strely padali na literátov (Vlč.) útočné polemiky, kritika; pren. Oči mu sršia zlosťou a strely z nich letia i do richtára (Kuk.) prísny, prenikavý, bodavý pohľad.
● (utiecť, vyletieť, bežať, vyskočiť, vybehnúť, zmiznúť, preletieť) ako s. veľmi rýchlo;
2. trochu zastar. expr. blesk: Pridružil sa k tomu víchor a hrom so strelami. (Lask.) Pomstite starca, jasné strely neba. (Vaj.) Do nej akoby bola strela udrela, tak vyletela von. (Tim.)
● s. z jasného neba (Lask.) prekvapenie, nečakaný úder; s. (sto striel) ti do matere, im do pečene; s. jasná, s. jazerná, s. jasná okovaná; sto striel sa ti v materi; sto striel sa do vás páralo, sto striel hrmených;
3. šport. slang. prudké usmernenie lopty al. puku na bránku (pri futbale, hádzanej, hokeji): prudká s., tvrdá s-; s. na bránku, kryť s-u, s. z diaľky, skákavá s., presná s.;
4. Slovenská strela názov motorového rýchlika;
strelový príd. k 1: s. zapaľovač;
strielka1, -y, -lok, trochu zastar. i strelka1 -y, -liek ž. zdrob. k 1: Do pleca sa mu zaryla strelka. (Jégé) Stružlikal strelky do kuše. (Vans.)