strečok -čka mn. N a A -y m. bodavá cudzopasná mucha kladúca vajíčka obyč. pod kožu niekt. cicavcov, zool. Oestrus
strečok G a A -čka pl. N a A -čky m.
streček, správ. strečok
strečok, -čka, mn. č. -čky m.
1. chlpatá bodavá mucha strednej veľkosti, živiaca sa krvou zvierat a znášajúca vajíčka do ich kože; zool. s. hovädzí (Hypoderma bovis); s. konský (Gastrophilus equi);
2. expr. zried. o živom, nepokojnom tvorovi (o mladom dobytku, o dieťati): Chovali tých strečkov sťa pavúkov dákych; nie ver’ hlúpou sečkou (Hviezd.) býčkov. Nies’ lačný, strečku môj upomla [ho] na chlieb. (Hviezd.)
strečok [-ek] bodavý hmyz kladúci vajíčka pod kožu niektorých cicavcov: 1. zool s. ovčí Oestrus ovis: strečkem (:owadem:) pobodnute dobitče poskakuge a yako wstekle strečkuge (KoA 17. st); oestrus: streček (GU 1794) 2. sršeň obyčajný Vespa crabro: crabro: ssrsen, streček (GU 1794) 3. mušiarka sršňovitá Asilus crabroniformis: asilus: streček (KrN 1795)