stopka -y -piek ž.
1. tenký výhonok na rastline nesúci kvet, list al. plod: s. listu; čerešne visia na s-ách
2. tenký útvar, kt. niečo nesie al. spája, upevňuje: s. kalíška; odb.: mozgová s.; valcová s.
● mať → oči (ako) na s-ách;
stopkový príd.;
stopôčka -y -čok ž. zdrob.
stopka -ky -piek ž.
stopka -y ž. ‹a < l› motor.
1. brzdové svetlo na zadnej strane vozidla
2. dopravná značka prikazujúca zastaviť na križovatke s hlavnou cestou
stopka výhonok na vetvičke stromu al. na rastline, ktorý nesie kvet, list al. plod: trhať ovocie so stopkami • stonka: stonky listov slivák • byľ • byľa (nadzemná os rastliny): byle trávy • kostrnka (tvrdý zvyšok rastlinnej osi): kostrnky na strnisku pichajú • stvol (bezlistá byľ nesúca kvet): stvol narcisu • dúčeľ • dúčeľa (hrubá a dutá byľ niektorých rastlín): slnečnicové dúčele
stopka, -y, -piek ž.
1. výhonok na vetvičke stromu al. na rastline, ktorý nesie kvet, list al. plod: s. kvetu, listu, s. plodu; kukuričná s.
● mať oči na stopkách a) vypúlené; b) napnuto, ostražite sa pozerať; Život mu visel iba na stopke (Chrob.) mal blízko k smrti, bol v nebezpečenstve smrti.
2. pevný stopkatý, podlhovastý útvar nesúci, spájajúci al. upevňujúci niečo: s. peria časť brka, kostrnka; Dievča spôsobne chytí pohárček za stopku. (Laz.); stroj. kužeľová, valcová s. upevňovací koniec rezacích a obrábacích strojov (fréz, nebožiecov, vrtákov); anat. s. mozgu spodná časť stredného mozgu; lek. s. nádoru časť nádoru, ktorou je spojený s ostatným telom;
stopkový príd.: bot. s-á čiaška miskovite al. pohárikovite vyhĺbené ložisko kvetu; s-á priehlbinka jamka na plode, odkiaľ vyrastá stopka; s. kĺb; stroj. s-á fréza, s. brúsok;
stopôčka2, -y, -čok ž. zdrob.
stopka [sto-, ste-] ž tenký výhonok na rastline nesúci kvet, list al. plod: wetwij, z kterjch na stepkach hrozny wisy, magjcij zrnka; (OP 1685); natrheg ze stromu pieknych a zralich wissnj, pržednie gim stopky tak suptylnie odtrheg, aby z nich žadny zafft nessel (KuK 18. st)