stoklas -su pl. N -sy m.
stoklas, -u m. (kraj.) stoklasa, -y, -klás ž. poľná tráva rastúca na suchých priestranstvách, lúkach a medzi obilím, ktorej určitý druh sa používa ako krmovina; bot. s. obilný (Bromus secalinus), s. rovný (B. erectus), s. bezbranný (B. inermis)
stoklas m, stoklasa ž 1. poľná tráva rastúca na suchých priestranstvách, lúkach a medzi obilím, ktorej určitý druh sa používa ako krmovina; bot s. obilný Bromus secalinus: žita surženeho cub 43, pozadniho cub 5, pozadniho z stoklasow cub 7 (SKLABIŇA 1610) (NP 17. st) menej hodnotného; ale kterak to bjwa, že pssenica w rež cernu, ano, w kukol, w snet a w stoklasu se obracy (KoB 1666); srno stoklasy warenj a pite richle čerwenu nemoc zahani (MT 17. st); s neho (žita) stoklasi a gineg necistoti mnoho wipadlo (VÝCHODNÁ 1767); aegilops: stoklasa (PD 18. st) 2. ovos hluchý Avena fotua: avena fatua: stoklasa (NP 17. st); stoklasatý príd: aerineus: kukólny, stokrassaty (!) (KS 1763)