spevák -a mn. -ci m. kto sa venuje spevu: operný s.; s. populárnych piesní;
speváčka -y -čok ž.;
spevácky príd. i prísl.: s. krúžok, zbor, s-a súťaž; s. nadaný žiak;
speváčik -a mn. -ovia m. zdrob.
spevák -ka pl. N -áci G -kov m.
spevák kto spieva, kto sa venuje spevu z povolania: spevák populárnych piesní • šansoniér (spevák šansónov) • vokalista: detský vokalista • zborista • chórista (zborový spevák) • trubadúr (stredoveký skladateľ a spevák rytierskych piesní) • kniž. spevec: spevec ruší nočné ticho
spevák, -a, mn. č. -ci m.
1. kto spieva; kto sa venuje spevu z povolania, ako výkonný umelec: operný, operetný s., koncertný s.; Barabáš bol výtečným spevákom, lebo neraz zobudil starú Katru zo spania. (Ondr.); potulný hradný s. (Ráz.) v stredoveku; jarmočny s. ktorý remeselne spieval na jarmokoch; púťový s. ktorý spieval na púťach; pouličný s. živiaci sa spevom na uliciach;
2. zool. (mn. č. -ky) s. mnohohlasý (Minus polyglottus) vták žijúci v Amerike;
3. (mn. č. -ky) v zoologickej nomenklatúre oddelenie vtákov (Oscines);
speváčka, -y, -čok ž.;
spevácky príd. týkajúci sa speváka, spevákov: s. krúžok, s. sbor, súbor, s-e preteky: s. výkon;
spevácky prísl. čo sa týka spevu: s. nadaný človek;
speváctvo, -a str. zried. činnosť, zamestnanie speváka;
speváčik, -a/-čka, mn. č. -ovia/-čkovia m. zdrob. expr. malý spevák (obyč. o dešoch al. o spevavých vtákoch): žiačik-speváčik (Vans.); hniezda lesných speváčkov (Mor.); vtáčiky-speváčiky (Šteinh.)
● v rozprávkach obyč. v spojení nikde nechyrovať, nevídať (nevidieť) ani vtáčika-speváčika (vtáčka-speváčka) niet známky života; nikde ani vtáčika ani speváčika (Gab.)
spevák [spe-, spi-], spevár, spievač [-í-] m 1. kto spieva; kto sa venuje spevu z povolania: snad chcess giných spéwárůw (CC 1655); kdy se zhromaždugj, huf spewakuw u pulpyta spjwa (KoB 1666); kdy táže gedna osoba dobrym kragčyrem, dobrym lekárem, dobrym spewákem ge? (PP 1734); cantor: spjwáč, spěwák (WU 1750); tisic žen swych wola k sobe, spewakuw, spewački (GŠ 1758); fcsela bila szpivakem, liska biel gaidosom (CPM 1768); swú Orfég, spéwár, ženu s pekla od Plúta wipítal (BE 1794); jako ptáčnik lapá do svej klétky ptákú, ozdobnych a pekných slávičkú spevákú (ASL 1781) L. gestliže škola včitele pozbawena býwá, nech (kňaz) nehledá bratra, sina, švagra, zeťa, znameniteho organistu, hlasitého zpěvaka, ale nech hleda včitele (BZ 1749) s dobrým hlasom chorostates: predspewák, predny spewak (KS 1763 hud) prvý spevák, primárius; hymnista: werssúw spewák aneb spewák pjsniček (KS 1763) spievajúci oslavné piesne 2. hudobník: psaltes: spewák, harffár, muzykant na strunách (KS 1763) 3. učiteľ spevu: spewák, na spew učitel, muzykant, ktery učj; musicus: spewák, spewny mistr; melodes: spewák (KS 1763); x. pren melicus: zbuďowač spewny aneb spew činjcy, umely spewak (KS 1763) pomôcka na určovanie tónov, ladička pri vyučovaní spevu; -áčka, -árkyňa ž k 1: tisic žen swych wola k sobe, spewakuw, spewački (GŠ 1758); cantrix: spewáčka; Melpomene: gedna z dewet bohyn, spewáčka (KS 1763); ženská osoba w měste spewarkine a tanečnice byla (VP 1764); Salamon mel welké statkj, mnohich sluzebnikuw, speware a spewarkine (Káz 18. st); -ácky, -ársky príd: weděti máme, že tóny muzycké neb spewácké samy w sobě nic negsau (StN 1785) vydávané hlasom speváka; musicae magisterium: zpevacke misterstvi; musica: umeni spevarske (LD 18. st); -áček dem k 1: sskowránek prospewuge ljtagjc, gjne (vtáky) sedjc na stromowjch haluzech, jako prespolny kanárik (:spewáček:) (OP 1685) P. atpn Mathias Spewak (N. MESTO n. V. 1522 U1)
spievač p. spevák
spívač p. spevák