sochor -a m. pevná žrď na odsúvanie väčších predmetov: oceľový, zalomený s., dvíhať s-om;
sochorček -a m. zdrob.
sochor -ra L -re pl. N -ry m.
sochor, -a, 6. p. -e, mn. č. -y m. dlhšia hrubá tyč, ktorá sa používa ako páka pri dvíhaní a posunovaní ťažkých predmetov: dvojzvratný s.; Založili sochor a vyvracajú strom. (Jil.);
sochorček, -a m. zdrob.
sochor m 1. žrď, drúk; stĺp: baculus gestatorius: sochor (DQ 1629); (záhrada) ohrazuge se plotem, kterj z koluw (:sochoruw, žrdj:), hibkého prutj se plete (KoB 1666); gak mnoho dwa nésti mohau na sochore (:druku:) aneb nosydlach (OP 1685); (Pán k Mojžišovi) Udeláss y dwa sochori k oltáru (KB 1757); longurius: dlúhy sochor, dluha žerd (KS 1763); nádobu, w néžto potrawa byla, na dluhi sochor priwazowali, a tak ge zdaleka podáwali (VP 1764) 2. dlhšia tyč, ktorá sa používa ako páka (najmä pri posúvaní a dvíhaní ťažkých predmetov): wyce pak může (niesť ten), ktery terchu na walce wály pred sebau sochorem (:kolem:) (OP 1685) L. vectis: pozdwjhny sochor liehy; haustrum: studničny sochor (KS 1763) váha na studni P. atpn Sochor (LIKAVA 1625 U2)