slobodník -a mn. -ci m. najnižší st. poddôstojníckej voj. hodnosti;
slobodnícky príd.
slobodník -ka pl. N -íci G -kov m.
slobodník najnižší stupeň poddôstojníckej vojenskej hodnosti • hovor. zastar. frajter
slobodník, -a, mn. č. -ci m.
1. poddôstojník najnižšej hodnosti;
2. hist. slobodný človek za feudalizmu;
slobodnícky príd.: s-a hodnosť; hist. s-a rodina
slobodník m človek zbavený robotných povinností: konya k ginym slobodnykom do wozu na furu zaprahawaly (S. N. VES 1640); powedomy gest o tom, že tiže slobodniczy do Bisztricze kamenje wozily (GALANTA 1663); pan hajtman y ze sstwrtniky a slobodniky panu Köszingerowj chzely chitat geho kone (SKALICA 1687); slobodniczi su a daleke czesti mosia chodit (JASENICA 1704); tito pak su, kteri slobodnici učineni: Jurovych Jura a Ondra (RYBKY 1731 LP); okrem gedneho, ktery ge slobodnik, wssecky su poddany swogim panom (TURIE 1772); x. pren kdo nad sebú nepanuge, neňi slobodňík, aľe swogích náchilnosťí sprostím služebňíkom (GV 1755) P. atpn Janči Slobodnjk (BÁTOVCE 1606); slobodnica ž: slobodnicze na ten čas sé nachodya no 4, gedneg každeg dawa sé lukno syat a kdy w roboty robja, kdy sé czuczja csélad chowa y ony sé s panskou strowou chowagu (s. l. 1737) P. tpn kopanica v Slobodniciach (ROZVADZE 1719); -ícky príd týkajúci sa slobodníka al. jeho majetku, nepodliehajúci zemepánovi: roli jest 5 i s slobodnicku (ORAVA 1625 U2); po Lučzanskeho szlobodniczkem grunte poražga se na rok f 4 d 75 (VARÍN 1677); wolaktory s panou mestanou pamatowal krčsmu slobodniczku palenčsenu (S. ĽUPČA 1733); by sem slobodnicke sedenja mohel zanechaty (RYBÁRE 1768); za zagaca richtaru slobodnjckemu d 27 (PONIKY 1794); -ctvo s stav slobodných statkov: od pamaty fatentis nie ginaczeg než slobodnictwo dom Vranowsky zwawaly (PODHRADIE 1701)