slaný príd. majúci chuť ako soľ; obsahujúci soľ: s-é pečivo; s-á voda v mori
● ani s., ani mastný nevýrazný; nezarobiť ani na s-ú vodu zarobiť veľmi málo;
slano prísl.;
slanosť -i ž.
slaný -ná -né 2. st. slanší príd.
slaný príd. majúci chuť ako soľ, obsahujúci soľ: s-é jedlo, s-á voda, s-é jazero
● expr. nezarobiť ani na slanú vodu nič al. veľmi málo zarobiť;
slanosť, -ti ž.
slaný príd majúci chuť ako soľ, obsahujúci soľ: more kdy se rozihra slane gest gako ruosol (KoB 1666); w suchotinach nemagi se dopustiti twrde a hrube gedla, zwlasste kisele a welmy slane (RT 17. st); nechť se statku každodenne slané polewky dáwagu (ŠkD 1775); mnoho kyselých, tuze slaných a okorenených gidel nepožjwegte (RPM 1795); proti ziwemu masu prikladeg slanu topinku na ranu (LR5 18. st) F. čjm wýce kucharu, tým slanssi kassa (SiN 1678) čím viac ľudí sa o voľačo stará, tým horší je výsledok P. atpn Petrus Zlany (LEVICE 1554 U1); od Slanneg Žoffy (BÁTOVCE 1625); x. tpn Zlanycha; Slanycza (Slanica 1564; 1567 VSO); -e prísl: salso: slane (AP 1769); salse: slane (LD 18. st); -osť ž slaná chuť: extrahug s neg (matérie) sul a nech at zhustne tak, že victriol s neg bude welmy sladky, bez ostrostj a slannosti (OCh 17. st); salsura: slanost (KS 1763); salsedo: slanost (LD 18. st)