slama -y slám ž. suchá nadzemná časť obilia: ražná, stelivová s., stoh s-y
● → mlátiť prázdnu s-u; nepreložiť → krížom s-y; s. mu → trčí z topánok;
slamový príd.: s-á farba žltá ako slama
slama -my ž.
slama, -y, slám ž. suchá nadzemná časť obilia: jačmenná, pšeničná s., stelivová s.; otep, kozol s-y, stoh s-y
● hovor. pejor. mlátiť (prázdnu) slamu zbytočne hovoriť; hovor. krížom slamy nepreložiť nič neurobiť; hovor. pejor. trčí mu (jej) slama z topánok pochádza z dediny;
slamový príd.: s-á farba (Zúb., Jes-á) žltá
slama ž suchá nadzemná časť obilia: przodawany slamy zitneg (TRENČÍN 1580); masstaler podstyla slamu (OP 1685); nowe seno any z noweg slamy sečka at se nedawa (OR 1672); matta: prikriwadlo ze slami spletene (NP 17. st); (ovce) w zime chcegu slamu, seno (GV 1755); šopy slamu pokryte (KRUŠETNICA 1776 LP); w zime chlew ťeplo drš, slamu postileg a čisto meg (PR 18. st) F. neumrem na slame, les umrem na konyj (KC 1791) nezomriem doma ale v boji; -ový, -ný príd: (obrancovia zámku) slamených mužu nadelali, do obloku nastaveli, aby se oni (Turci) ulekli (HP 1596) panákov zo slamy; strecha ge slamena neb tehelna (KoB 1666); retygaska gedna zlata na slamowu formu (KRUPINA 1709); umyta wlna se muže na deskách aneb na slamených strechách sussit (VOv 1779); w posteli žádného slameního mechu ňemám (BR 1785); x. pren slissme slamene duwody twe; slamenne argumentuwany (DuH 1723) slabé, nepresvedčivé F. kdoby slamene Wanoce swetil, retazmi stul wazal gako čarodegnik, da fl 1 (KONSKÁ 1707) vyznával pohanské povery a zvyky pri svätení Vianoc; -ka, -ička ž malý kúsok slamy: (lastovičky) w ustech slamky k tramu prinassagj (PP 1734); sena geden furik a slamiczka (PRIEVIDZA 1738); stramen: slámka (PD 18. st); sedlak skrowne dawal statku sena y slamički (ZL 18. st) F. ona pri te pracy ani slamky nezdwihla (PUKANEC 1794) nič neurobila P. atpn Joannes Zlamka (BECKOV 1552)