skala -y skál ž.
1. súvislý kamenný masív, bralo: strmá s., tvrdý ani s.
2. kameň (význ. 1): okrúhla s., hádzať s-y
● byť ako s. a) pevný b) necitlivý; s-y by mohol lámať je silák;
skalka -y -liek ž.
1. zdrob. ku skala (význ. 2)
2. alpínka;
skalisko -a -lísk s., N a A jedn. i ž. zvel.
skalka -ky -liek ž. zdrob.
alpínium osobitné miesto v záhrade na pestovanie vysokohorských rastlín • skalka • hovor. alpínka
skalka p. alpínium
skala, -y, skál ž.
1. kus kameňa, kameň, pevná hornina: tvrdá s., okrúhla s.;
2. súvislá masa kameňa (obyč. s prudkými svahmi), bralo: strmá, vysoká s.; hradná s. na ktorej je postavený hrad; s-y lámať drobiť, krušiť
● stvrdnúť na s-u stať sa veľmi tvrdým; zem (tvrdá) ani s. veľmi tvrdá; byť ako s. tvrdý, pevný, necitný; ostať (chladný) ako s. bezcitný, nevšímavý, bezohľadný; srdce (tvrdé) ako s. bezcitné; stáť ako s. veľmi pevne, nehybne; človek nie je s. cíti, má byť súcitný; s. by nad tým (nad ním) zaplakala je to veľmi dojímavé; je na poľutovanie; To musí i skalu obmäkčiť (Tim.) na každého to zapôsobí. Každému odpadla skala zo srdca (Jégé) starosť sa pominula. Ako čo by skalu do vody hodil o márnej snahe. Neostala skala na skale (Vans.) všetko bolo zničené;
skalka, -y, -liek ž. zdrob.;
skalôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.
skalka p. skala