sivý príd. majúci farbu ako svetlý popol: s. holub, s-á hlava, s. kabát
● byť s. ako holub; s. eminencia vplyvná osoba v úzadí;
do siva → dosiva;
na sivo → nasivo;
sivo prísl.;
sivosť -i ž.
sivý -vá -vé 2. st. sivší príd.
jednotvárny stále rovnaký, bez zmien (op. rozmanitý, mnohotvárny) • rovnaký • stereotypný: jednotvárna, rovnaká krajina; jednotvárna, stereotypná práca • monotónny (i pren.) • jednostranný: monotónna melódia; monotónna, jednostranná strava (op. pestrá) • fádny • nudný • suchopárny (bez oživenia): fádna dovolenka; nudný, suchopárny výklad; suchopárny človek • nezaujímavý • všedný: nezaujímavý, všedný život • nevýrazný • bezfarbý • bezfarebný: nevýrazný, bezfarbý, bezfarebný štýl • otupný • expr.: tupý • šedivý • sivý • subšt. šedý: otupné dni, prázdniny; šedivá, sivá, šedá každodennosť
sivý 1. ktorý má farbu popola, peria holuba, hrdličky a pod. • popolavý: sivá, popolavá srsť zajaca; dievča s popolavými vlasmi • šedivý: rada mala nenápadnú šedivú farbu • striebornopopolavý (popolavý so strieborným, lesklým odtieňom): striebornopopolavý nádych drahokamu • strieborný • striebristosivý • striebrosivý • striebristý (farbou pripomínajúci striebro, sivý a lesklý, až dobiela): starenkina strieborná, striebrosivá, striebristá hlava • postriebrený • prešedivený (miestami sivý; o vlasoch) • striebornošedivý • striebrošedivý (šedivý so strieborným odtienkom): striebornošedivý hodváb • sivovlasý • striebrovlasý (o človeku): mladý a už sivovlasý, striebrovlasý • olovený (pripomínajúci olovo): olovené mraky na oblohe veštia búrku • oceľovosivý • oceľový (sivý ako oceľ) • dymový (s jemným sivým nádychom): dymový preliv na vlasoch • poet. holubí: holubie nebo, oči • expr. plesnivý (sivý ako pleseň): plesnivé fúzy • myší • myšací (sivý ako myš) • nár. šarý (sivý so slabým žltým odtienkom): šarý vlások • bledosivý • svetlosivý • svetlošedivý (sivý s bledým odtienkom) • sivastý • sivkastý • sivkavý (sfarbený dosiva): bledosivý, svetlosivý podklad; sivasté, sivkasté, sivkavé oči • belavý (sivý s bielym nádychom) • zried. belostnosivý; tmavosivý (sivý s tmavým odtienkom) • nár.: burý • buravý • subšt. šedý
p. aj šedivý 1
2. p. jednotvárny, stereotypný
stereotypný ktorý je zaužívaný, vžitý a už sa nemení; ktorý sa stále opakuje, ten istý, bez zmien al. nových prvkov • rovnaký: stereotypná, stále rovnaká úsečná odpoveď • jednotvárny • fádny • monotónny (bez oživujúcich, výrazných prvkov, ničím nezaujímavý): nevedel zmeniť svoj jednotvárny, fádny, monotónny život; fádny, monotónny prednes • nezáživný • suchopárny • nudný (ktorý svojím stereotypom odpudzuje, znechucuje): nezáživná, suchopárna činnosť; nudné dialógy scenára • sivý • šedivý • subšt. šedý (bez ozvláštnenia, oživenia): sivý, šedivý opis – nijaká poézia; prechádzať šedivou, šedou neobývanou krajinou • schematický • šablónovitý (robený podľa schémy, šablóny): schematické, šablónovité prednášky nudili študentov • jednostranný: jednostranná strava (op. pestrá)
šedivý 1. ktorý má farbu sivú a lesklú ako striebro al. neurčitú ako dym, popol a pod.; ktorý má vlasy takejto farby • sivý • popolavý: šedivý, sivý ako holub; šedivý, popolavý odtieň • špinavý (neurčitej farby ako špina): špinavá farba oblohy • strieborný • striebrošedivý: strieborné, striebrošedivé matkine vlasy • postriebrený • prešedivený • pren. srienistý (miestami šedivý; o vlasoch) • subšt. šedý • šedivovlasý • šedivohlavý • sivovlasý • bielohlavý • bielovlasý • kniž.: striebrovlasý • striebrohlavý (o človeku) • šedivastý • šedivkastý • šedivkavý • našedivastý • našedivelý (ktorý je trocha šedivý): šediv(k)astá, šedivkavá brada • svetlošedivý (s bledým odtienkom) • expr. šedivučký (ktorý je úplne šedivý): šedivučký starec
p. aj sivý 1
2. ktorý stratil pôvodnú farbu • vyšedivený • vyblednutý: šedivé, vyšedivené, vyblednuté šaty
3. p. jednotvárny, stereotypný
sivý príd. majúci popolavú, šedú, šedivú farbu, popolavý, šedý, šedivý: s. holub, s-á holubička, s. sokol, s-é oči; s-é vlasy prešedivené; s-á brada, s-á hlava s prešedivenými vlasmi; s. kostým, s. kabát; s. dym, s-é hmly, s-é mrákavy, s-é oblaky, s-á obloha, s-é hory; s-é hole (Botto); s. grúň, s-é končiare; s-é Tatry (Horal); s-á skala, s-á cesta, s-á rieka; s-é kone, s-é volky; odb. s-á hmota (mozgová); bás. s-á diaľava (Smrek)
● s. ako holub o človeku so šedivými vlasmi; holúbok môj sivý (Vaj.) fam. oslovenie milého človeka;
na sivo, do siva (napr. zafarbený);
sivosť, -ti ž.
sivý príd majúci popolavú, šedivú farbu: dwa walachy sywye dostaly se Laczlaowy (MARCELOVÁ 1621); kabath siwy, geden kus sukna siweho (KRUPINA 1691); počerna newesta siwima očima a černima obočima (B. BYSTRICA 1786); geden czlowek, siwe wlasy magici, po nemecky howori (SPIŠ 1789) šedivé; pokrowec ze siweho sukna (PRIEVIDZA 1791); x. pren weru bych nocuval, siva holubička, ked byz ma zbudila, ked vinde zornička (KC 1791) o milej žene L. bot s-é jazýčky plesnivec Leontopondium: leontopodium: yezičky sywé (KS 1763); -osť ž popolavosť, šedivosť: canities: sywost (KS 1763)