serafín -a m. náb. anjel najvyššieho stupňa hodnosti;
serafínsky príd.
serafín -na pl. N -ni m.
serafín -a m. ‹l < hebr› náb. anjel najvyššieho stupňa hodnosti; kniž. a bás. anjel;
anjel nadprirodzená bytosť stelesňujúca dobro zobrazovaná ako okrídlená postava (op. čert): anjel strážca • náb. al. poet.: cherubín • cherub • serafín • zried. seraf: cherubíni a serafíni oslavujú Boha • archanjel (anjel vyššieho stupňa): archanjel Gabriel
serafín, seraf p. anjel
serafín, -a, mn. č. -i, zried. i seraf, -a, mn. č. ovia m. náb. jeden z vyšších anjelov;
bás. anjel: Čakám, kedy as preletí ligotný serafín. (Hviezd.) Šesťkrídly zrazu serafín sa zjavil. (Jes.);
serafínsky i serafský príd.: s. spev
serafín m hebr náb jeden z najvyšších anjelov: tobe (Bože) wssyckny angele, tobe cherubín y seraffin vstawičnym hlasem wolagi (CC 1655); negwyssý angelé gmenugu se seraffyni (ŽS 1764); -sky1 príd: slussy se, aby když pred Bohem stogýme a o geho wecech rozgymame, seraphinskych angeluw sme nasledowali (PP 1734); čistá a temer seraffynská láska naprotiw Spasyteli (SRo 1766)